Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je: Difference between revisions
Laksmipriya (talk | contribs) (Created page with "* File:Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je 2012.jpg|400px|thumb|right|link=SK/BG Pred bitkou|<div class="cen...") |
|||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:Slovak - Bhagavad- | [[Category:Slovak - Bhagavad-gita taká, aká je|*]] | ||
[[File:Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je | [[File:Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je.jpg|400px|thumb|right|link=SK/BG Pred bitkou|<div class="center">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je'''</div>]] | ||
<big>[[SK/BG Venovanie|'''Venovanie''']]</big> | <big>[[SK/BG Venovanie|'''Venovanie''']]</big> | ||
<big>[[SK/BG Pred bitkou|Pred bitkou]]</big> | <big>[[SK/BG Pred bitkou|'''Pred bitkou''']]</big> | ||
<big>[[SK/BG Predslov|Predslov]]</big> | <big>[[SK/BG Predslov|'''Predslov''']]</big> | ||
<big>[[SK/BG Úvod|'''Úvod''']]</big> | <big>[[SK/BG Úvod|'''Úvod''']]</big> | ||
Line 17: | Line 17: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Keď súperiace armády stáli pripravené na boj, Ardžuna, veľký bojovník, videl svojich príbuzných, učiteľov a priateľov v obidvoch armádach pripravených na boj a položiť svoje životy. Ovládnutý žiaľom a ľútosťou, Ardžuna stratil silu, jeho myseľ bola zmätená a vzdal sa odhodlania bojovať. | ||
|} | |} | ||
Line 27: | Line 27: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Ardžuna sa odovzdal Krišnovi ako Jeho žiak a Krišna ho začal učiť vysvetľovaním základného rozdielu medzi dočasným hmotným telom a večnou dušou. Pán vysvetlil proces prevteľovania, povahu nesebeckej služby Najvyššiemu a vlastnosti sebe-realizovanej osoby. | ||
|} | |} | ||
Line 37: | Line 37: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Každý sa musí zamestnať v tomto hmotnom svete v nejakom druhu činnosti. Ale činnosti buď môžu človeka pripútať do tohto hmotného sveta, alebo ho z neho oslobodiť. Konaním pre potešenie Najvyššieho, bez sebeckých motívov sa môže človek oslobodiť zo zákonu karmy (akcia a reakcia) a dosiahnuť transcendentálne poznanie vlastného ja a Najvyššieho. | ||
|} | |} | ||
Line 47: | Line 47: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Transcendentálne poznanie-duchovné poznanie duše, Boha a ich vzťahu, je aj očisťujúce, aj oslobodzujúce. Takéto poznanie je ovocím nesebeckej oddanej činnosti (karma-jóga). Pán vysvetľuje pradávnu históriu Gíty, zmysel a význam Jeho pravidelných zostúpení do tohto hmotného sveta a nevyhnutnosť ísť za guruom, realizovaným učiteľom. | ||
|} | |} | ||
Line 57: | Line 57: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Navonok vykonávať všetky činnosti, ale vo vnútri sa vzdávať ich ovocia, múdri človek očistený ohňom transcendentálneho poznania dosiahne mier, odpútanosť, zhovievavosť, duchovné videnie a blaženosť. | ||
|} | |} | ||
Line 67: | Line 67: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Aštanga-jóga, mechanická praktika meditácie, ovládania mysle a zmyslov a sústredenia koncentrácie na Paramátmu (Nadduša, podoba Pána umiestnená v srdci). Táto praktika vrcholí v samádhi, plnom poznaní Najvyššieho. | ||
|} | |} | ||
Line 77: | Line 77: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Pán Krišna je Najvyššia Pravda, najvyššia príčina a udržiavacia sila všetkého., aj materiálneho, aj duchovného. Pokročilé duše sa Mu odovzdávajú a naopak bezbožné duše odvracajú svoje mysle na iné predmety uctievania. | ||
|} | |} | ||
Line 87: | Line 87: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Spomínaním na Krišnu oddanosťou počas života a špeciálne v okamihu smrti, človek môže dosiahnuť Jeho najvyššie sídlo nad hmotným svetom. | ||
|} | |} | ||
Line 97: | Line 97: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Pán Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť a najvyšším predmetom uctievania. Duša je vo večnom vzťahu s Ním skrze transcendentálnu oddanú službu (bhakti). Oživením čistej oddanej služby sa človek vráti ku Krišnovi v duchovnej ríši. | ||
|} | |} | ||
Line 107: | Line 107: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Všetky úžasné javy znázorňujúce moc, krásu, majestátnosť alebo vznešenosť, či už v hmotnom svete, alebo v duchovnom svete sú čiastočným prejavom Krišnových božských energií a bohatstva. Ako najvyššia príčina všetkých príčin a opora a esencia všetkého, Krišna je najvyšším predmetom uctievania pre všetky bytosti. | ||
|} | |} | ||
Line 113: | Line 113: | ||
{|style="width: 410px; text-align:left;" | {|style="width: 410px; text-align:left;" | ||
|- | |- | ||
<big>[[ | <big>[[SK/BG 11|KAPITOLA JEDENÁSTA:<br /> | ||
'''Vesmírna podoba'']]</big> | '''Vesmírna podoba''']]</big> | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Pán Krišna obdaril Ardžunu božským zrakom a odhalil mu Svoju veľkolepú nekonečnú podobu ako kozmický vesmír. Tak definitívne ustanovil Svoju božskosť. Krišna vysvetľuje Svoju vlastnú všekrásnu ľudskú podobu ako svoju pôvodnú podobu Boha. | ||
|} | |} | ||
Line 127: | Line 127: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Bhakti jóga, čistá oddaná služba Krišnovi je najvyšším a najúčelnejším spôsobom pre dosiahnutie čistej lásky ku Krišnovi, ktorá je najvyšším cieľom duchovnej existencie. Tí, ktorí nasledujú túto najvyššiu cestu vyvinú božské kvality. | ||
|} | |} | ||
Line 137: | Line 137: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Ten kto rozumie rozdielu medzi telom, dušou a Naddušou, ktorá je nad nimi dosiahne oslobodenie z tohto hmotného sveta. | ||
|} | |} | ||
Line 147: | Line 147: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Všetky stelesnené duše sú pod kontrolou troch nálad, alebo kvalít hmotnej prírody: dobro, vášeň a nevedomosť. Pán Krišna vysvetľuje čo sú tieto tri nálady, ako na nás pôsobia, ako ich prekonať a symptómy človeka, ktorý dosiahol transcendentálnu úroveň. | ||
|} | |} | ||
Line 157: | Line 157: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Konečným zmyslom Védského poznania je sa odpútať zo zapletenia sa v hmotnom svete a pochopiť Pána Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ten kto chápe Krišnovu najvyššiu identitu, sa Mu odovzdáva a zamestnáva sa v Jeho oddanej službe. | ||
|} | |} | ||
Line 167: | Line 167: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Tí čo majú démonské vlastnosti a žijú bez zábran, bez nasledovania regulácií z písiem, dosiahnu nižšie zrodenia a väčšie hmotné zajatie. Ale tí čo majú božské vlastnosti a regulované životy, dodržujú autoritu písiem, postupne dosiahnu duchovnú dokonalosť. | ||
|} | |} | ||
Line 177: | Line 177: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Existujú tri druhy viery zhodujúce sa a vychádzajúce z troch nálad hmotnej prírody. Činy vykonané tímy ktorých viera je vo vášni a nevedomosti zožnú len dočasné hmotné výsledky, kdežto činy vykonané v dobrote, v súlade s prikázaniami z písiem, očistia srdce a vedú k čistej viere v Pána Krišnu a oddanosti k Nemu. | ||
|} | |} | ||
Line 187: | Line 187: | ||
|- | |- | ||
| | | | ||
: | :Krišna vysvetľuje význam odriekania a účinky nálad prírody na ľudské vedomie a činnosť. Vysvetľuje realizáciu Brahmanu, slávu Bhagavad Gíty a konečný záver Gíty: najvyššia cesta je absolútne, nepodmienené láskyplné odovzdanie sa Pánu Krišnovi, ktoré oslobodzuje človeka od všetkých hriechov, prináša úplné osvietenie a umožňuje sa vrátiť do Krišnovho večného duchovného sídla. | ||
|} | |} | ||
<br /> | <br /> |
Latest revision as of 19:19, 30 June 2018
Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku
|
Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty
|
Karma-yoga
|
Transcendentálne poznanie
|
Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu
|
Dhyāna-yoga
|
Poznanie o Absolútnom
|
Dosiahnutie Najvyššieho
|
Najdôvernejšie poznanie
|
Majestát Absolútneho
|
Vesmírna podoba
|
Oddaná služba
|
Príroda, požívateľ, vedomie
|
Tri kvality hmotnej prírody
|
Yoga Najvyššej Osobnosti
|
Božské a démonské povahy
|
Druhy viery
|
Dokonalosť odriekania
|