Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je: Difference between revisions

(Created page with "* File:Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je 2012.jpg|400px|thumb|right|link=SK/BG Pred bitkou|<div class="cen...")
 
(Undo revision 374259 by Vanibot (talk))
 
Line 1: Line 1:
[[Category:Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|*]]
[[Category:Slovak - Bhagavad-gita taká, aká je|*]]
[[File:Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je 2012.jpg|400px|thumb|right|link=SK/BG Pred bitkou|<div class="center">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je'''</div>]]
[[File:Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je.jpg|400px|thumb|right|link=SK/BG Pred bitkou|<div class="center">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je'''</div>]]


<big>[[SK/BG Venovanie|'''Venovanie''']]</big>
<big>[[SK/BG Venovanie|'''Venovanie''']]</big>


<big>[[SK/BG Pred bitkou|Pred bitkou]]</big>
<big>[[SK/BG Pred bitkou|'''Pred bitkou''']]</big>


<big>[[SK/BG Predslov|Predslov]]</big>
<big>[[SK/BG Predslov|'''Predslov''']]</big>


<big>[[SK/BG Úvod|'''Úvod''']]</big>
<big>[[SK/BG Úvod|'''Úvod''']]</big>
Line 17: Line 17:
|-
|-
|
|
:Az ellenséges seregek felsorakoztak. Arjuna, a hős vitéz kedves rokonait, tanítóit, barátait pillantja meg mindkét oldalon, harci vágyban égve, készen arra, hogy életüket áldozzák a csatában. Együttérzés és bánat önti el, ereje elhagyja, elméjén zavar lesz úrrá, s nem akar többé harcolni.
:Keď súperiace armády stáli pripravené na boj, Ardžuna, veľký bojovník, videl svojich príbuzných, učiteľov a priateľov v obidvoch armádach pripravených na boj a položiť svoje životy. Ovládnutý žiaľom a ľútosťou, Ardžuna stratil silu, jeho myseľ bola zmätená a vzdal sa odhodlania bojovať.
|}
|}


Line 27: Line 27:
|-
|-
|
|
:Arjuna meghódol az Úr Kṛṣṇa előtt, és a tanítványa lesz. Kṛṣṇa az átmeneti anyagi test és az örök  lélek közötti alapvető különbségről tanítja őt. Beszél a lélekvándorlásról, a Legfelsőbb önzetlen szolgálatának természetéről és az önmegvalósítást elért ember jellemzőiről.
:Ardžuna sa odovzdal Krišnovi ako Jeho žiak a Krišna ho začal učiť vysvetľovaním základného rozdielu medzi dočasným hmotným telom a večnou dušou. Pán vysvetlil proces prevteľovania, povahu nesebeckej služby Najvyššiemu a vlastnosti sebe-realizovanej osoby.
|}
|}


Line 37: Line 37:
|-
|-
|
|
:Ebben az anyagi világban mindenkinek cselekednie kell. A tettek vagy az anyagi világhoz kötik az embert, vagy kiszabadítják onnan. A Legfelsőbb örömére, önzetlenül cselekedve bárki felszabadulhat a karma (a tett és visszahatás) törvénye alól, és elsajátíthatja az önvalóról és a Legfelsőbbről szóló transzcendentális tudást.
:Každý sa musí zamestnať v tomto hmotnom svete v nejakom druhu činnosti. Ale činnosti buď môžu človeka pripútať do tohto hmotného sveta, alebo ho z neho oslobodiť. Konaním pre potešenie Najvyššieho, bez sebeckých motívov sa môže človek oslobodiť zo zákonu karmy (akcia a reakcia) a dosiahnuť transcendentálne poznanie vlastného ja a Najvyššieho.
|}
|}


Line 47: Line 47:
|-
|-
|
|
:A transzcendentális tudás – a lélekre, Istenre és kettőjük kapcsolatára vonatkozó lelki tudás – megtisztít és felszabadít. Ez a tudás az önzetlen odaadó cselekedetek (karma-yoga) gyümölcse. Az Úr feltárja a Gītā ősidőkbe visszanyúló történetét, beszél annak céljáról és jelentőségéről, elmondja, hogy időről időre alászáll az anyagi világba, valamint azt, hogy milyen fontos, hogy egy guruhoz, egy lelki megvalósítást elért tanítóhoz forduljunk.
:Transcendentálne poznanie-duchovné poznanie duše, Boha a ich vzťahu, je aj očisťujúce, aj oslobodzujúce. Takéto poznanie je ovocím nesebeckej oddanej činnosti (karma-jóga). Pán vysvetľuje pradávnu históriu Gíty, zmysel a význam Jeho pravidelných zostúpení do tohto hmotného sveta a nevyhnutnosť ísť za guruom, realizovaným učiteľom.
|}
|}


Line 57: Line 57:
|-
|-
|
|
:Minden tettét végrehajtva, ám bensőjében azok gyümölcséről lemondva a transzcendentális tudás tüzében megtisztult bölcs eléri a békét, megszabadul a ragaszkodástól, lelki látásmódra tesz szert és boldog lesz.
:Navonok vykonávať všetky činnosti, ale vo vnútri sa vzdávať ich ovocia, múdri človek očistený ohňom transcendentálneho poznania dosiahne mier, odpútanosť, zhovievavosť, duchovné videnie a blaženosť.
|}
|}


Line 67: Line 67:
|-
|-
|
|
:Az aṣṭāṅga-yoga mechanikus meditációjának gyakorlásával az ember képes uralkodni elméje és érzékei fölött, figyelmét pedig a Paramātmāra (a Felsőlélekre, az Úr szívben lakozó formájára) összpontosíthatja. Ez a yoga-folyamat a samādhiban tetőzik, amikor az ember tudata teljesen a Legfelsőbbe merül.
:Aštanga-jóga, mechanická praktika meditácie, ovládania mysle a zmyslov a sústredenia koncentrácie na Paramátmu (Nadduša, podoba Pána umiestnená v srdci). Táto praktika vrcholí v samádhi, plnom poznaní Najvyššieho.
|}
|}


Line 77: Line 77:
|-
|-
|
|
:Az Úr Kṛṣṇa a Legfelsőbb Igazság, a legfelsőbb ok, valamint minden anyagi és lelki dolog fenntartó ereje. Az emelkedett lelkek odaadóan meghódolnak Neki, míg az istentagadók elméjét másféle imádat köti le.
:Pán Krišna je Najvyššia Pravda, najvyššia príčina a udržiavacia sila všetkého., aj materiálneho, aj duchovného. Pokročilé duše sa Mu odovzdávajú a naopak bezbožné duše odvracajú svoje mysle na iné predmety uctievania.
|}
|}


Line 87: Line 87:
|-
|-
|
|
:Ha valaki élete során, különösen pedig a halál pillanatában nagy odaadással az Úr Kṛṣṇára emlékezik, eljuthat az Ő legfelsőbb hajlékára, mely túl van az anyagi világon.
:Spomínaním na Krišnu oddanosťou počas života a špeciálne v okamihu smrti, človek môže dosiahnuť Jeho najvyššie sídlo nad hmotným svetom.
|}
|}


Line 97: Line 97:
|-
|-
|
|
:Az Úr Kṛṣṇa a Legfelsőbb Isten, az imádat legfelsőbb középpontja. A lélek a transzcendentális odaadó szolgálaton (a bhaktin) keresztül örök kapcsolatban áll Vele. Tiszta odaadását felébresztve visszatérhet Hozzá a lelki világba.
:Pán Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť a najvyšším predmetom uctievania. Duša je vo večnom vzťahu s Ním skrze transcendentálnu oddanú službu (bhakti). Oživením čistej oddanej služby sa človek vráti ku Krišnovi v duchovnej ríši.
|}
|}


Line 107: Line 107:
|-
|-
|
|
:Az anyagi és a lelki világban minden csodálatos megnyilvánulás, erő, szépség, nagyság és fenség csupán Kṛṣṇa isteni energiáinak és fenségének a töredéke. Mint minden ok legfelsőbb oka, minden létező fenntartója és lényege, Kṛṣṇa minden teremtett lény számára a legfelsőbb imádandó személy.
:Všetky úžasné javy znázorňujúce moc, krásu, majestátnosť alebo vznešenosť, či už v hmotnom svete, alebo v duchovnom svete sú čiastočným prejavom Krišnových božských energií a bohatstva. Ako najvyššia príčina všetkých príčin a opora a esencia všetkého, Krišna je najvyšším predmetom uctievania pre všetky bytosti.
|}
|}


Line 113: Line 113:
{|style="width: 410px; text-align:left;"
{|style="width: 410px; text-align:left;"
|-
|-
<big>[[HU/BG 11|KAPITOLA JEDENÁSTA:<br />
<big>[[SK/BG 11|KAPITOLA JEDENÁSTA:<br />
'''Vesmírna podoba'']]</big>
'''Vesmírna podoba''']]</big>
|-
|-
|
|
:Az Úr Kṛṣṇa isteni szemekkel ajándékozza meg Arjunát, s megmutatja neki lenyűgöző, végtelen formáját, a kozmikus univerzumot. Ezzel végleg bizonyságot tesz isteni mivoltáról. Elmondja, hogy szépséges emberi formája az Istenség eredeti formája, melyet csakis az odaadó szolgálat által lehet megpillantani.
:Pán Krišna obdaril Ardžunu božským zrakom a odhalil mu Svoju veľkolepú nekonečnú podobu ako kozmický vesmír. Tak definitívne ustanovil Svoju  božskosť. Krišna vysvetľuje Svoju vlastnú všekrásnu ľudskú podobu ako svoju pôvodnú podobu Boha.
|}
|}


Line 127: Line 127:
|-
|-
|
|
:A bhakti-yoga, az Úr Kṛṣṇa tiszta odaadó szolgálata a legmagasabb rendű és legmegfelelőbb eszköz a Kṛṣṇa iránti tiszta szeretet eléréséhez, ami a lelki élet végső célja. Akik ezt a magasztos utat járják, isteni természetre tesznek szert.
:Bhakti jóga, čistá oddaná služba Krišnovi je najvyšším a najúčelnejším spôsobom pre dosiahnutie čistej lásky ku Krišnovi, ktorá je najvyšším cieľom duchovnej existencie. Tí, ktorí nasledujú túto najvyššiu cestu vyvinú božské kvality.
|}
|}


Line 137: Line 137:
|-
|-
|
|
:Aki megérti a test, a lélek és a fölöttük álló Felsőlélek közötti különbséget, kiszabadul ebből az anyagi világból.
:Ten kto rozumie rozdielu medzi telom, dušou a Naddušou, ktorá je nad nimi dosiahne oslobodenie z tohto hmotného sveta.
|}
|}


Line 147: Line 147:
|-
|-
|
|
:Minden testet öltött lélek az anyagi természet három kötőerejének, a jóság, a szenvedély és a tudatlanság kötőerejének az irányítása alatt áll. Az Úr Kṛṣṇa elmagyarázza, mik ezek a kötőerők, hogyan hatnak ránk, hogyan lehet legyőzni őket, valamint elmondja, mi jellemzi azt az embert, aki elérte a transzcendentális állapotot.
:Všetky stelesnené duše sú pod kontrolou troch nálad, alebo kvalít hmotnej prírody: dobro, vášeň a nevedomosť. Pán Krišna vysvetľuje čo sú tieto tri nálady, ako na nás pôsobia, ako ich prekonať a symptómy človeka, ktorý dosiahol transcendentálnu úroveň.
|}
|}


Line 157: Line 157:
|-
|-
|
|
:A védikus tudás végső célja, hogy megszabaduljunk a kötelékektől, melyek az anyagi világhoz fűznek bennünket, s megértsük, hogy az Úr Kṛṣṇa az Istenség Legfelsőbb Személyisége. Aki megérti, kicsoda Ő, az meghódol Előtte, s odaadó szolgálatához lát.
:Konečným zmyslom Védského poznania je sa odpútať zo zapletenia sa v hmotnom svete a pochopiť Pána Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ten kto chápe Krišnovu najvyššiu identitu, sa Mu odovzdáva a zamestnáva sa v Jeho oddanej službe.
|}
|}


Line 167: Line 167:
|-
|-
|
|
:Akik démonikus tulajdonságokkal rendelkeznek, és a szentírások parancsait figyelmen kívül hagyva, saját szeszélyeiket követve élnek, alacsonyabb rendű fajokban születnek újjá, és létük az anyag börtönében tovább folytatódik. Akik azonban isteni tulajdonságok birtokában vannak, és a szentírások szabályainak engedelmeskedve élnek, lassanként lelki tökéletességre tesznek szert.
:Tí čo majú démonské vlastnosti a žijú bez zábran, bez nasledovania regulácií z písiem, dosiahnu nižšie zrodenia a väčšie hmotné zajatie. Ale tí čo majú božské vlastnosti a regulované životy, dodržujú autoritu písiem, postupne dosiahnu duchovnú dokonalosť.
|}
|}


Line 177: Line 177:
|-
|-
|
|
:Az anyagi természet három kötőerejének megfelelően háromféle hit van, amely e kötőerőkből származik. Azoknak a tettei, akiknek hitét a szenvedély és a tudatlanság jellemzi, csupán átmeneti, anyagi eredményekkel járnak, míg a jóságban, a szentírások parancsolatait követve végrehajtott tettek megtisztítják a szívet, és az Úr Kṛṣṇába vetett tiszta hithez, valamint az Iránta érzett odaadáshoz vezetnek.
:Existujú tri druhy viery zhodujúce sa a vychádzajúce z troch nálad hmotnej prírody. Činy vykonané tímy ktorých viera je vo vášni a nevedomosti zožnú len dočasné hmotné výsledky, kdežto činy vykonané v dobrote, v súlade s prikázaniami z písiem, očistia srdce a vedú k čistej viere v Pána Krišnu a oddanosti k Nemu.
|}
|}


Line 187: Line 187:
|-
|-
|
|
:Kṛṣṇa elmagyarázza a lemondás jelentését, és arról beszél, milyen hatással vannak a természet kötőerői az ember tudatára és tetteire. Elmondja, mi a Brahman-tudatosság, beszél a Bhagavad-gītā dicsőségéről és végkövetkeztetéséről: a vallás legmagasabb rendű formája az Úr Kṛṣṇa előtti abszolút, feltétlen, szeretetteljes meghódolás, ami megszabadítja az embert minden bűntől, teljes megvilágosodással áldja meg, és képessé teszi arra, hogy visszatérjen Kṛṣṇa örök lelki hajlékára.
:Krišna vysvetľuje význam odriekania a účinky nálad prírody na ľudské vedomie a činnosť. Vysvetľuje realizáciu Brahmanu, slávu Bhagavad Gíty a konečný záver Gíty: najvyššia cesta je absolútne, nepodmienené láskyplné odovzdanie sa Pánu Krišnovi, ktoré oslobodzuje človeka od všetkých hriechov, prináša úplné osvietenie a umožňuje sa vrátiť do Krišnovho večného duchovného sídla.
|}
|}
<br />
<br />

Latest revision as of 19:19, 30 June 2018

Bhagavad-gītā — taká, aká je

Venovanie

Pred bitkou

Predslov

Úvod


KAPITOLA PRVÁ:
Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku
Keď súperiace armády stáli pripravené na boj, Ardžuna, veľký bojovník, videl svojich príbuzných, učiteľov a priateľov v obidvoch armádach pripravených na boj a položiť svoje životy. Ovládnutý žiaľom a ľútosťou, Ardžuna stratil silu, jeho myseľ bola zmätená a vzdal sa odhodlania bojovať.


KAPITOLA DRUHÁ:
Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty
Ardžuna sa odovzdal Krišnovi ako Jeho žiak a Krišna ho začal učiť vysvetľovaním základného rozdielu medzi dočasným hmotným telom a večnou dušou. Pán vysvetlil proces prevteľovania, povahu nesebeckej služby Najvyššiemu a vlastnosti sebe-realizovanej osoby.


KAPITOLA TRETIA:
Karma-yoga
Každý sa musí zamestnať v tomto hmotnom svete v nejakom druhu činnosti. Ale činnosti buď môžu človeka pripútať do tohto hmotného sveta, alebo ho z neho oslobodiť. Konaním pre potešenie Najvyššieho, bez sebeckých motívov sa môže človek oslobodiť zo zákonu karmy (akcia a reakcia) a dosiahnuť transcendentálne poznanie vlastného ja a Najvyššieho.


KAPITOLA ŠTVRTÁ:
Transcendentálne poznanie
Transcendentálne poznanie-duchovné poznanie duše, Boha a ich vzťahu, je aj očisťujúce, aj oslobodzujúce. Takéto poznanie je ovocím nesebeckej oddanej činnosti (karma-jóga). Pán vysvetľuje pradávnu históriu Gíty, zmysel a význam Jeho pravidelných zostúpení do tohto hmotného sveta a nevyhnutnosť ísť za guruom, realizovaným učiteľom.


KAPITOLA PIATA:
Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu
Navonok vykonávať všetky činnosti, ale vo vnútri sa vzdávať ich ovocia, múdri človek očistený ohňom transcendentálneho poznania dosiahne mier, odpútanosť, zhovievavosť, duchovné videnie a blaženosť.


KAPITOLA ŠIESTA:
Dhyāna-yoga
Aštanga-jóga, mechanická praktika meditácie, ovládania mysle a zmyslov a sústredenia koncentrácie na Paramátmu (Nadduša, podoba Pána umiestnená v srdci). Táto praktika vrcholí v samádhi, plnom poznaní Najvyššieho.


KAPITOLA SIEDMA:
Poznanie o Absolútnom
Pán Krišna je Najvyššia Pravda, najvyššia príčina a udržiavacia sila všetkého., aj materiálneho, aj duchovného. Pokročilé duše sa Mu odovzdávajú a naopak bezbožné duše odvracajú svoje mysle na iné predmety uctievania.


KAPITOLA ÔSMA:
Dosiahnutie Najvyššieho
Spomínaním na Krišnu oddanosťou počas života a špeciálne v okamihu smrti, človek môže dosiahnuť Jeho najvyššie sídlo nad hmotným svetom.


KAPITOLA DEVIATA:
Najdôvernejšie poznanie
Pán Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť a najvyšším predmetom uctievania. Duša je vo večnom vzťahu s Ním skrze transcendentálnu oddanú službu (bhakti). Oživením čistej oddanej služby sa človek vráti ku Krišnovi v duchovnej ríši.


KAPITOLA DESIATA:
Majestát Absolútneho
Všetky úžasné javy znázorňujúce moc, krásu, majestátnosť alebo vznešenosť, či už v hmotnom svete, alebo v duchovnom svete sú čiastočným prejavom Krišnových božských energií a bohatstva. Ako najvyššia príčina všetkých príčin a opora a esencia všetkého, Krišna je najvyšším predmetom uctievania pre všetky bytosti.


KAPITOLA JEDENÁSTA:
Vesmírna podoba
Pán Krišna obdaril Ardžunu božským zrakom a odhalil mu Svoju veľkolepú nekonečnú podobu ako kozmický vesmír. Tak definitívne ustanovil Svoju božskosť. Krišna vysvetľuje Svoju vlastnú všekrásnu ľudskú podobu ako svoju pôvodnú podobu Boha.


KAPITOLA DVANÁSTA:
Oddaná služba
Bhakti jóga, čistá oddaná služba Krišnovi je najvyšším a najúčelnejším spôsobom pre dosiahnutie čistej lásky ku Krišnovi, ktorá je najvyšším cieľom duchovnej existencie. Tí, ktorí nasledujú túto najvyššiu cestu vyvinú božské kvality.


KAPITOLA TRINÁSTA:
Príroda, požívateľ, vedomie
Ten kto rozumie rozdielu medzi telom, dušou a Naddušou, ktorá je nad nimi dosiahne oslobodenie z tohto hmotného sveta.


KAPITOLA ŠTRNÁSTA:
Tri kvality hmotnej prírody
Všetky stelesnené duše sú pod kontrolou troch nálad, alebo kvalít hmotnej prírody: dobro, vášeň a nevedomosť. Pán Krišna vysvetľuje čo sú tieto tri nálady, ako na nás pôsobia, ako ich prekonať a symptómy človeka, ktorý dosiahol transcendentálnu úroveň.


KAPITOLA PÄTNÁSTA:
Yoga Najvyššej Osobnosti
Konečným zmyslom Védského poznania je sa odpútať zo zapletenia sa v hmotnom svete a pochopiť Pána Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ten kto chápe Krišnovu najvyššiu identitu, sa Mu odovzdáva a zamestnáva sa v Jeho oddanej službe.


KAPITOLA ŠESTNÁSTA:
Božské a démonské povahy
Tí čo majú démonské vlastnosti a žijú bez zábran, bez nasledovania regulácií z písiem, dosiahnu nižšie zrodenia a väčšie hmotné zajatie. Ale tí čo majú božské vlastnosti a regulované životy, dodržujú autoritu písiem, postupne dosiahnu duchovnú dokonalosť.


KAPITOLA SEDEMNÁSTA:
Druhy viery
Existujú tri druhy viery zhodujúce sa a vychádzajúce z troch nálad hmotnej prírody. Činy vykonané tímy ktorých viera je vo vášni a nevedomosti zožnú len dočasné hmotné výsledky, kdežto činy vykonané v dobrote, v súlade s prikázaniami z písiem, očistia srdce a vedú k čistej viere v Pána Krišnu a oddanosti k Nemu.


OSEMNÁSTA KAPITOLA:
Dokonalosť odriekania
Krišna vysvetľuje význam odriekania a účinky nálad prírody na ľudské vedomie a činnosť. Vysvetľuje realizáciu Brahmanu, slávu Bhagavad Gíty a konečný záver Gíty: najvyššia cesta je absolútne, nepodmienené láskyplné odovzdanie sa Pánu Krišnovi, ktoré oslobodzuje človeka od všetkých hriechov, prináša úplné osvietenie a umožňuje sa vrátiť do Krišnovho večného duchovného sídla.


Retrieved from "https://vanipedia.org/w/index.php?title=Slovak_-_Bhagavad-gītā_—_taká,_aká_je&oldid=374295"