SK/Prabhupada 0145 - Musíme prijať nejaký druh odriekania



Lecture on SB 3.12.19 -- Dallas, March 3, 1975

Sloboda nepríde len tak sama od seba. Rovnako ako keď ste chorí. Ak ste pod nadvládou horúčky alebo nejakých iných bolestivých podmienok, ak trpíte chorobou. Potom musíte podstúpiť určité odriekania. Napríklad keď trpíte kvôli nejakej rane na tele. Je to veľmi bolestivé. Aby ste ju odstránili, musíte podstúpiť chirurgický zákrok, ak chcete byť vyliečení. Preto je treba tapas. To je tapas. Tapa znamená bolestivé podmienky, tapa. Ako napríklad teplota. Ak ste uvrhnutí do vysokej teploty, 110 stupňov (Fahrenheita, 43 stupňov Celzia), je to pre vás neznesiteľné. Je to veľmi bolestivé. Dokonca aj pre nás Indov - narodili sme sa v Indii, kde je tropické klíma - ale napriek tomu ak stúpne teplota nad sto stupňov (37 stupňov Celzia), je to neznesiteľné. Čo potom povedať o vás? Narodili ste sa v iných teplotných podmienkach. Podobne tiež nemôžeme zniesť nízke teploty. Ak klesne teplota pod päťdesiat stupňov (10 stupňov Celzia), je to pre nás neznesiteľné. Nájdeme teda rôzne podnebia, rôzne teploty. A v Kanade ľudia tolerujú teploty štyridsať stupňov pod nulou. Je to teda otázka rôznych podmienok života. My sme však podmienení: vysoké teploty, nízke teploty, silná zima. Môžeme sa však prispôsobiť akýmkoľvek podmienkam života. To je naša schopnosť. V Bengálsku máme jedno príslovie, sarira na mahāśaya ya Sahabi Taya saya, čo znamená, "Toto telo je," ja sa tu hovorí, "dokáže tolerovať akékoľvek podmienky, keď ho k tomu vycvičíme." Nie je to tak, že keď sa nachádzate v určitých podmienkach, a tie sa potom zmenia, bude to pre vás tak neznesiteľné, že nebudete môcť žiť. Nie. Keď sa k tomu vycvičíme ... Tak ako dnes už tam nikto nechodí. V predošlých dobách ľudia ale chodili do Himalájskych hôr, kde je veľmi chladno. A táto tapasja ... To je výcvik, táto metóda: vo veľkých horúčavách sväté osoby, či svätci okolo seba vznietili oheň. Už tak bola teplota vysoká, a oni sa napriek tomu obklopili ohňom a pokračovali v meditácii. To je tapasja. Také sú rysy tapasije. Panuje spaľujúca horúčava a oni si k tomu ešte pridajú. Alebo v štipľavej, mrazivej zime, kedy teplota ide pod sto stupňov (37 stupňov Celzia), a oni sa ponoria pod vodu a takto ponorení tam meditujú. Toto sú rysy tapasije. Tapasja. Pre uvedomenie si Boha ľudia v skorších dobách podstupovali ťažké druhy odriekania, a v súčasnosti sme tak pokleslí, že nedokážeme tolerovať ani tieto štyri princípy? Je to tak ťažké? Navrhujeme určitú tapasju, "Nevenujte sa týmto veciam. Žiadny nedovolený sex, intoxikácia, jedenie mäsa či hazard. " Toto sú druhy tapasije k pokroku vo vedomí Krišnu. Je to teda tak ťažké? Nie je to ťažké. Ak sa môže niekto vycvičiť natoľko, že sa dokáže ponoriť po krk do vody v štipľavo mrazivej zime, je potom ťažšie vzdať sa nedovoleného sexu a jedenia mäsa a intoxikácie? Nikde nehovoríme, že nemôžete mať sex. Hovoríme nedovolený sex. Je to tak ťažké? Doba je však tak poklesnutá, že dokonca ani takú základnú tapasiju nedokážeme zvládnuť. To je ten problém. Ak si chcete však uvedomiť Boha, ako sa tu hovorí, tapasaiva, jedine tapasjou, jedine pokáním, ho človek môže pochopiť. Inak nie. Inak to nie je možné. Preto sa tu používa toto slovo, tapasaiva. Tapasā eva: "Jedine tapasjou." Iná cesta nie je. Tapasā eva param. Param znamená Najvyšší. Ak si chcete uvedomiť Najvyššieho, Absolútneho, musíte súhlasiť s podstúpením určitej tapasije. Inak to nie je možné. Nejaká predbežná malá tapasja. Ako napríklad ekadaší. To je tiež druh tapasije. V skutočnosti by ste počas ekádaší nemali vôbec jesť ani piť, dokonca ani vodu. V našej spoločnosti v tomto ohľade ale nie sme zas až tak striktný. Hovoríme len, aby ste počas Ekádaší nepriímali žiadne obilniny. Trochu ovocia alebo mlieka môžete. To je tapasja. Vari takú tapasju nemôžeme podstúpiť? Nie sme pripravení podstúpiť dokonca ani takú veľmi jednoducho vykonateľnú tapasju, ako potom môžeme očakávať, že pôjdeme späť domov k Bohu? Nie, to nie je možné. Preto sa tu hovorí, tapasaiva, tapasā eva. Eva znamená určite. Musí to tak byť. Ak podstupujete túto tapasju, odriekanie, ste potom stroskotanec? Nie, nie ste nič také. Ktokoľvek zvonku sem môže prísť a uvidieť našu spoločnosť, našich členov, chlapcov a dievčatá. Ľudia hovoria, že majú "jasné tváre." Nie je to tak? Len sa pozrite na ten rozdiel. Jeden kňaz v prostom rúchu ... Cestoval som zrovna z Los Angeles na Havaj. A tento kňaz ku mne pristúpil v lietadle. Požiadal ma o dovolenie, či so mnou môže hovoriť a ja som privolil. Jeho prvá otázka bola, "Vidíme, že vaši žiaci majú žiarivé tváre. Ako sa to stalo?" Myslel to úprimne. Čo teda môžeme stratiť? Podstupovaním tohto, odmietaním všetkých týchto vecí, hriešnych činností, sa nestaneme stroskotanci. Môžeme žiť veľmi jednoduchým životom. Môžeme sedieť na zemi, môžeme si na zem aj ľahnúť. Nepotrebujeme moc nábytku, ani veľké množstvo nádherných odevov. Tapasja je teda potreba. Ak chceme pokročiť v duchovnom živote, musíme prijať určitý druh tapasje. V tejto Kali juge nedokážeme podstupovať tak ťažké druhy pokánia ako sa v zime ponoriť pod vodu, niekedy byť pod vodou a niekedy nad vodou a toho meditovať a spievať Hare Krišna. To nie je možné. Ale aspoň to minimum. Tapasja teda musí byť. Mali by sme si teda v tomto verši všimnúť, že ak to myslíme to s uvedomením si Boha vážne, musíme prijať nejakú tapasju. To je potreba.