SK/Prabhupada 0907 - V Duchovnom Svete, tzv. Nemorálnosť je taktiež Dobrom
730419 - Lecture SB 01.08.27 - Los Angeles
Oddaný: "...kto sú majetkom materiálne ochudobnených. Nemôžte nič urobiť s akciami a reakciami materiálnych spôsobov prírody. Ste spokojní sami v sebe a preto Ste najláskavejší a Ste pánom monistov."
Prabhupáda: So namaḥ akiñcana-vittāya. Hmotne ochudobnený. Toto je prvá kvalifikácia oddaného. Ten, kto nevlastní nič z tohto hmotného sveta. Ten má jednoducho Kṛṣṇu. To je akiñcana-vitta. Akiñcana znamená : Ten, kto stratil všetko hmotné vlastníctvo. Pretože tak dlho, ako máte ideu toho, že "Chcem byť šťastný v hmotnom svete, materiálnou cestou," tak dlho musíte prijímať telo. Príroda je taká milá, že v akomkoľvek spôsobe si chceš užívať tento hmotný svet, dá ti na to vhodné telo pod vedením Pána. Pán sa nachádza v srdci každého. On vie všetko, vie, že túžiš stále po niečom materiálnom. A On ti to dá. "Áno, zober si to." Kṛṣṇa chce, aby si mal úplnú skúsenosť ale získaním materiálna nebudeš nikdy šťastný. Toto je Kṛṣṇova záležitosť. Je to úplná sloboda. I keď máš malé množstvo slobody, pretože sme časťou a podielom Kṛṣṇy. Kṛṣṇa má úplnú slobodu, ale vlastnosť slobody je vo mne pretože som časťou a podielom Kṛṣṇy. Chemická kompozícia. Kvapka morskej vody má v sebe taktiež kvapku soli. Aj keď to nie je porovnateľné so soľou, ktorú obsahuje morská voda. Ale chemická zložka soli tam je. Toto je naše porozumenie. Janmādy asya yataḥ (SB 1.1.1). Čokoľvek máme v malom množstve, to isté má Kṛṣṇa v plnosti. V plnosti. Presne ako Kṛṣṇa hovorí: mṛtyuḥ sarva-haraś ca aham.
Teraz máme sklon k tomu, aby sme si brali veci ostatných. Môžete povedať, že je to kradnutie. Sme k tomu náchylní. Prečo? Kṛṣṇa má. Kṛṣṇa je známy ako zlodej masla. Začínanie, kradnutie, odcudzenie. Pokým máme sklon ku kradnutiu, ako môžem dostávať? Ale Kṛṣṇovo kradnutie a moje kradnutie je odlišné. Pretože ja som hmotne znečistený, moje kradnutie je odporné. Zatiaľ čo rovnaké kradnutie v duchovnej absolútnej rovine je pekné, príjemné. Matka Yaśodā si užíva aktivity kradnutia Kṛṣṇom. To je ten rozdiel. Materiálno a duchovno. Akékoľvek duchovné aktivity sú všetky dobré a akékoľvek aktivity hmotného rázu sú všetky zlé. V tom je ten rozdiel. Tu, tzv. mravnosť/morálnosť, dobro, sú zlé. A v duchovnom svete, tzv. nemorálnosť je taktiež dobrá. Tomu musíš porozumieť. Presne ako tancovať so ženou niekoho iného o polnoci, toto je nemorálne. Všetci to vedia. Aspoň vo Védskej civilizácii, nie je to povolené. Mladá žena ide ku inému mladému mužovi o polnoci, aby s ním tancovala. Toto nebude nikdy povolené v Indii. Stále je to zakázané. Ale vieme, že všetky gópie hneď ako začuli hrať flautu, okamžite prišli. Takže z pohľadu hmotného chápania je to nemorálne, ale z pohľadu duchovného chápania, je to tá najväčšia ctnosť. Presne ako Caitanya Mahāprabhu hovorí: ramyā kācid upāsanā vraja-vadhū-vargeṇā yā kalpitā. "Ach, nie je lepšieho spôsobu uctievania ako ten, ktorý bol vymyslený vraja-vadhūs, dievčatami z Vṛndāvanu. " Caitanya Mahāprabhu bol ohľadom žien veľmi prísny. V Jeho rodinnom živote taktiež, nikdy sa nezabával so ženami. Bol veľmi žartovný. Ale vždy, vždy s mužmi. Nikdy nežartoval so ženami. Nie. Možno len raz zažartoval s Jeho ženou, Viṣṇu-priyou. Keď Śacīmātā niečo hľadala, jednoducho zažartoval: "Možno to vzala tvoja nevesta." To je jediné zažartovanie, ktoré nájdeme v Jeho celom živote. Inak bol veľmi striktný. Žiadna žena nemohla prísť blízko Neho aby ponúkla svoju poklonu, keď bol sannyāsīnom. Poskytovali svoje poklony zo vzdialeného miesta. Ale On hovorí: ramyā kācid upāsanā vraja-vadhū-vargeṇā yā kalpitā. Hovorí ale, že žiaden spôsob uctievania nie je lepší ako ten, ktorý bol vymyslený vraja-vadhūs. A čo bolo ideou vraja-vadhūs? Za každú cenu chceli milovať Kṛṣṇu. Takže toto nie je nemorálne. Tomu musíme porozumieť.