Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je

From Vanipedia
Jump to: navigation, search
Bhagavad-gītā — taká, aká je

Venovanie

Pred bitkou

Predslov

Úvod


KAPITOLA PRVÁ:
Pozorovanie armád na Kuruovskom bojisku
Keď súperiace armády stáli pripravené na boj, Ardžuna, veľký bojovník, videl svojich príbuzných, učiteľov a priateľov v obidvoch armádach pripravených na boj a položiť svoje životy. Ovládnutý žiaľom a ľútosťou, Ardžuna stratil silu, jeho myseľ bola zmätená a vzdal sa odhodlania bojovať.


KAPITOLA DRUHÁ:
Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty
Ardžuna sa odovzdal Krišnovi ako Jeho žiak a Krišna ho začal učiť vysvetľovaním základného rozdielu medzi dočasným hmotným telom a večnou dušou. Pán vysvetlil proces prevteľovania, povahu nesebeckej služby Najvyššiemu a vlastnosti sebe-realizovanej osoby.


KAPITOLA TRETIA:
Karma-yoga
Každý sa musí zamestnať v tomto hmotnom svete v nejakom druhu činnosti. Ale činnosti buď môžu človeka pripútať do tohto hmotného sveta, alebo ho z neho oslobodiť. Konaním pre potešenie Najvyššieho, bez sebeckých motívov sa môže človek oslobodiť zo zákonu karmy (akcia a reakcia) a dosiahnuť transcendentálne poznanie vlastného ja a Najvyššieho.


KAPITOLA ŠTVRTÁ:
Transcendentálne poznanie
Transcendentálne poznanie-duchovné poznanie duše, Boha a ich vzťahu, je aj očisťujúce, aj oslobodzujúce. Takéto poznanie je ovocím nesebeckej oddanej činnosti (karma-jóga). Pán vysvetľuje pradávnu históriu Gíty, zmysel a význam Jeho pravidelných zostúpení do tohto hmotného sveta a nevyhnutnosť ísť za guruom, realizovaným učiteľom.


KAPITOLA PIATA:
Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu
Navonok vykonávať všetky činnosti, ale vo vnútri sa vzdávať ich ovocia, múdri človek očistený ohňom transcendentálneho poznania dosiahne mier, odpútanosť, zhovievavosť, duchovné videnie a blaženosť.


KAPITOLA ŠIESTA:
Dhyāna-yoga
Aštanga-jóga, mechanická praktika meditácie, ovládania mysle a zmyslov a sústredenia koncentrácie na Paramátmu (Nadduša, podoba Pána umiestnená v srdci). Táto praktika vrcholí v samádhi, plnom poznaní Najvyššieho.


KAPITOLA SIEDMA:
Poznanie o Absolútnom
Pán Krišna je Najvyššia Pravda, najvyššia príčina a udržiavacia sila všetkého., aj materiálneho, aj duchovného. Pokročilé duše sa Mu odovzdávajú a naopak bezbožné duše odvracajú svoje mysle na iné predmety uctievania.


KAPITOLA ÔSMA:
Dosiahnutie Najvyššieho
Spomínaním na Krišnu oddanosťou počas života a špeciálne v okamihu smrti, človek môže dosiahnuť Jeho najvyššie sídlo nad hmotným svetom.


KAPITOLA DEVIATA:
Najdôvernejšie poznanie
Pán Krišna je Najvyššia Božská Osobnosť a najvyšším predmetom uctievania. Duša je vo večnom vzťahu s Ním skrze transcendentálnu oddanú službu (bhakti). Oživením čistej oddanej služby sa človek vráti ku Krišnovi v duchovnej ríši.


KAPITOLA DESIATA:
Majestát Absolútneho
Všetky úžasné javy znázorňujúce moc, krásu, majestátnosť alebo vznešenosť, či už v hmotnom svete, alebo v duchovnom svete sú čiastočným prejavom Krišnových božských energií a bohatstva. Ako najvyššia príčina všetkých príčin a opora a esencia všetkého, Krišna je najvyšším predmetom uctievania pre všetky bytosti.


KAPITOLA JEDENÁSTA:
Vesmírna podoba
Pán Krišna obdaril Ardžunu božským zrakom a odhalil mu Svoju veľkolepú nekonečnú podobu ako kozmický vesmír. Tak definitívne ustanovil Svoju božskosť. Krišna vysvetľuje Svoju vlastnú všekrásnu ľudskú podobu ako svoju pôvodnú podobu Boha.


KAPITOLA DVANÁSTA:
Oddaná služba
Bhakti jóga, čistá oddaná služba Krišnovi je najvyšším a najúčelnejším spôsobom pre dosiahnutie čistej lásky ku Krišnovi, ktorá je najvyšším cieľom duchovnej existencie. Tí, ktorí nasledujú túto najvyššiu cestu vyvinú božské kvality.


KAPITOLA TRINÁSTA:
Príroda, požívateľ, vedomie
Ten kto rozumie rozdielu medzi telom, dušou a Naddušou, ktorá je nad nimi dosiahne oslobodenie z tohto hmotného sveta.


KAPITOLA ŠTRNÁSTA:
Tri kvality hmotnej prírody
Všetky stelesnené duše sú pod kontrolou troch nálad, alebo kvalít hmotnej prírody: dobro, vášeň a nevedomosť. Pán Krišna vysvetľuje čo sú tieto tri nálady, ako na nás pôsobia, ako ich prekonať a symptómy človeka, ktorý dosiahol transcendentálnu úroveň.


KAPITOLA PÄTNÁSTA:
Yoga Najvyššej Osobnosti
Konečným zmyslom Védského poznania je sa odpútať zo zapletenia sa v hmotnom svete a pochopiť Pána Krišnu ako Najvyššiu Božskú Osobnosť. Ten kto chápe Krišnovu najvyššiu identitu, sa Mu odovzdáva a zamestnáva sa v Jeho oddanej službe.


KAPITOLA ŠESTNÁSTA:
Božské a démonské povahy
Tí čo majú démonské vlastnosti a žijú bez zábran, bez nasledovania regulácií z písiem, dosiahnu nižšie zrodenia a väčšie hmotné zajatie. Ale tí čo majú božské vlastnosti a regulované životy, dodržujú autoritu písiem, postupne dosiahnu duchovnú dokonalosť.


KAPITOLA SEDEMNÁSTA:
Druhy viery
Existujú tri druhy viery zhodujúce sa a vychádzajúce z troch nálad hmotnej prírody. Činy vykonané tímy ktorých viera je vo vášni a nevedomosti zožnú len dočasné hmotné výsledky, kdežto činy vykonané v dobrote, v súlade s prikázaniami z písiem, očistia srdce a vedú k čistej viere v Pána Krišnu a oddanosti k Nemu.


OSEMNÁSTA KAPITOLA:
Dokonalosť odriekania
Krišna vysvetľuje význam odriekania a účinky nálad prírody na ľudské vedomie a činnosť. Vysvetľuje realizáciu Brahmanu, slávu Bhagavad Gíty a konečný záver Gíty: najvyššia cesta je absolútne, nepodmienené láskyplné odovzdanie sa Pánu Krišnovi, ktoré oslobodzuje človeka od všetkých hriechov, prináša úplné osvietenie a umožňuje sa vrátiť do Krišnovho večného duchovného sídla.