SK/BG 6.17: Difference between revisions

(Bhagavad-gita Compile Form edit)
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠIESTA|B17]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠIESTA|S17]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 6| KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 6| KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 6.16| BG 6.16]] '''[[SK/BG 6.16|BG 6.16]] - [[SK/BG 6.18|BG 6.18]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 6.18| BG 6.18]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 6.16| BG 6.16]] '''[[SK/BG 6.16|BG 6.16]] - [[SK/BG 6.18|BG 6.18]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 6.18| BG 6.18]]</div>
{{RandomImageRU}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 17 ====
==== VERŠ 17 ====


<div class="verse inter_diac">
<div class="devanagari">
:''yuktāhāra-vihārasya''
:युक्ताहारविहारस्य  युक्तचेष्टस्य कर्मसु ।
:''yukta-ceṣṭasya karmasu''
:युक्तस्वप्नावबोधस्य योगो भवति दुःखहा ॥१७॥
:''yukta-svapnāvabodhasya''
</div>
:''yogo bhavati duḥkha-hā''


<div class="verse">
::
:yukta-ceṣṭasya karmasu
:yukta-svapnāvabodhasya
:yogo bhavati duḥkha-hā
</div>
</div>


==== SYNONYMÁ ====
==== SYNONYMÁ ====


<div class="synonyms inter_diac">
<div class="synonyms">
yukta — striedmy; āhāra — v jedle; vihārasya — odpočinku; yukta — primeraný; ceṣṭasya — toho, kto koná pre sebazáchovu; karmasu — pri plnení povinností; yukta — striedmy; svapna-avabodhasya — v spánku i bdení; yogaḥ — vykonávanie yogy; bhavati — bude; duḥkha-hā — zahubí svoje trápenia.
''yukta'' — striedmy; ''āhāra'' — v jedle; ''vihārasya'' — odpočinku; ''yukta'' — primeraný; ''ceṣṭasya'' — toho, kto koná pre sebazáchovu; ''karmasu'' — pri plnení povinností; ''yukta'' — striedmy; ''svapna-avabodhasya'' — v spánku i bdení; ''yogaḥ'' — vykonávanie yogy; ''bhavati'' — bude; ''duḥkha-hā'' — zahubí svoje trápenia.
</div>
</div>



Latest revision as of 22:39, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 17

युक्ताहारविहारस्य युक्तचेष्टस्य कर्मसु ।
युक्तस्वप्नावबोधस्य योगो भवति दुःखहा ॥१७॥
yukta-ceṣṭasya karmasu
yukta-svapnāvabodhasya
yogo bhavati duḥkha-hā

SYNONYMÁ

yukta — striedmy; āhāra — v jedle; vihārasya — odpočinku; yukta — primeraný; ceṣṭasya — toho, kto koná pre sebazáchovu; karmasu — pri plnení povinností; yukta — striedmy; svapna-avabodhasya — v spánku i bdení; yogaḥ — vykonávanie yogy; bhavati — bude; duḥkha-hā — zahubí svoje trápenia.

PREKLAD

Iba ten, kto je striedmy v jedle, odpočinku, práci, spánku i v bdení, môže vykonávaním yogy zmierniť všetky svoje trápenia.

VÝZNAM

Výstrednosti v telesných potrebách, ako sú jedenie, spanie, bránenie sa a pohlavný styk, môžu prekážať úspešnému vykonávaniu yogy. Jedenie možno ovládnuť len vtedy, ak sa človek naučil jesť posvätené jedlo, prasādam. Podľa Bhagavad-gīty (9.26) sa Kṛṣṇovi obetuje ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny, mlieko atď. Takto sa oddaný naučí jesť len to, čo je v kvalite dobra a je vhodné ako ľudská potrava. Pokiaľ ide o spánok, oddaný vedomý si Kṛṣṇu sa vždy snaží dôkladne si plniť svoje povinnosti, aby potešil Kṛṣṇu, a preto každú chvíľku premeškanú zbytočným spaním považuje za veľkú stratu času. Avyartha-kālatvam: oddaný nedokáže stráviť ani minútu svojho života bez toho, aby láskyplne neslúžil Kṛṣṇovi. Z tohto dôvodu obmedzuje spánok na minimum. Berie si v tom príklad od Śrīlu Rūpu Gosvāmīho, ktorý bol taký pohrúžený v službe Pánovi, že nikdy nespal viac než dve hodiny denne a niekedy aj menej. Haridās Ṭhākura nezjedol ani trošku prasādam a ani oči nezažmúril, kým nedokončil svoju dennú japu, kým na svojom ruženci nezopakoval Božie mená tristotisíckrát. Pokiaľ ide o činnosti, oddaný nerobí nič, čo by nebolo v Kṛṣṇovom záujme, a preto sú jeho činy vždy usmernené a nepoškvrnené túžbou po zmyslovom pôžitku. Keďže človek vedomý si Kṛṣṇu netúži po žiadnom svetskom pôžitku, nemá ani chvíľu času na uspokojovanie zmyslov. Vo všetkých činnostiach, v každej práci, v reči, spaní, i keď bdie a podobne, je usmernený, a preto preňho nejestvuje nijaké hmotné trápenie.