SK/BG 6.32: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠIESTA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA ŠIESTA|S32]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 6| KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 6| KAPITOLA ŠIESTA: Dhyāna-yoga]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 6.31| BG 6.31]] '''[[SK/BG 6.31|BG 6.31]] - [[SK/BG 6.33|BG 6.33]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 6.33| BG 6.33]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 6.31| BG 6.31]] '''[[SK/BG 6.31|BG 6.31]] - [[SK/BG 6.33|BG 6.33]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 6.33| BG 6.33]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 32 ==== | ==== VERŠ 32 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
: | :आत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन । | ||
: | :सुखं वा यदि वा दुःखं स योगी परमो मतः ॥३२॥ | ||
</div> | |||
<div class="verse"> | |||
:ātmaupamyena sarvatra | |||
:samaṁ paśyati yo ’rjuna | |||
:sukhaṁ vā yadi vā duḥkhaṁ | |||
:sa yogī paramo mataḥ | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
ātma — s vlastným „ja“; aupamyena — v porovnaní; sarvatra — všade; samam — rovnako; paśyati — vidí; yaḥ — ten, kto; arjuna — ó, Arjuna; sukham — šťastie; vā — či; yadi — nech; vā — či; duḥkham — nešťatie; saḥ — taký; yogī — transcendentalista; paramaḥ — dokonalý; mataḥ — sa považuje. | ''ātma'' — s vlastným „ja“; ''aupamyena'' — v porovnaní; ''sarvatra'' — všade; ''samam'' — rovnako; ''paśyati'' — vidí; ''yaḥ'' — ten, kto; ''arjuna'' — ó, Arjuna; ''sukham'' — šťastie; ''vā'' — či; ''yadi'' — nech; ''vā'' — či; ''duḥkham'' — nešťatie; ''saḥ'' — taký; ''yogī'' — transcendentalista; ''paramaḥ'' — dokonalý; ''mataḥ'' — sa považuje. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 24: | Line 28: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Dokonalý yogīn je ten, kto v súlade s vlastným „ja“ vidí skutočnú jednotu všetkých tvorov, či už v ich šťastí, alebo v nešťastí, ó, Arjuna.“ | Dokonalý yogīn je ten, kto v súlade s vlastným „ja“ vidí skutočnú jednotu všetkých tvorov, či už v ich šťastí, alebo v nešťastí, ó, Arjuna.“ | ||
</div> | </div> | ||
| Line 31: | Line 34: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Človek vedomý si Kṛṣṇu je dokonalý yogīn a uvedomuje si šťastie i nešťastie každého jednotlivca vďaka vlastnej skúsenosti. Utrpenie živých bytostí pochádza z toho, že zabudli na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi a že opätovné šťastie môžu dosiahnuť rozvojom poznania o Pánovi. Vie, že Śrī Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, je najvyšším požívateľom plodov ľudskej činnosti a majiteľom všetkých krajín a planét. Dokonalý yogīn vie, že podmienená živá bytosť je pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody a že je vystavená trojakému hmotnému utrpeniu, lebo zabudla na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi. Oddaný sa všade snaží šíriť poznanie o Kṛṣṇovi, pretože vie, že vedomie Kṛṣṇu robí človeka šťastným. A keďže sa taký dokonalý yogīn snaží šíriť poznanie o tom, aké dôležité je mať vedomie Kṛṣṇu, je najlepším priateľom ľudí a najdrahším Pánovým služobníkom (na ca tasmān manuṣyeṣu kaścin me priya-kṛttamaḥ; Bg. 18.69). Inými slovami, oddaný sa zaujíma o blaho všetkých živých bytostí, a preto je skutočným priateľom všetkých. Je najdokonalejším yogīnom, pretože sa nesnaží dosiahnuť len svoju osobnú dokonalosť, ale snaží sa pomôcť aj ostatným a nikdy nezávidí blížnym. V tomto sa Kṛṣṇov čistý oddaný odlišuje od yogīna, ktorý sa stará iba o svoje vlastné povznesenie sa a odchádza na odľahlé miesto, aby tam mohol pokojne meditovať. Čistý oddaný je dokonalejší, pretože sa úprimne snaží, aby sa všetci ľudia zapojili do láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi. | Človek vedomý si Kṛṣṇu je dokonalý yogīn a uvedomuje si šťastie i nešťastie každého jednotlivca vďaka vlastnej skúsenosti. Utrpenie živých bytostí pochádza z toho, že zabudli na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi a že opätovné šťastie môžu dosiahnuť rozvojom poznania o Pánovi. Vie, že Śrī Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, je najvyšším požívateľom plodov ľudskej činnosti a majiteľom všetkých krajín a planét. Dokonalý yogīn vie, že podmienená živá bytosť je pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody a že je vystavená trojakému hmotnému utrpeniu, lebo zabudla na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi. Oddaný sa všade snaží šíriť poznanie o Kṛṣṇovi, pretože vie, že vedomie Kṛṣṇu robí človeka šťastným. A keďže sa taký dokonalý yogīn snaží šíriť poznanie o tom, aké dôležité je mať vedomie Kṛṣṇu, je najlepším priateľom ľudí a najdrahším Pánovým služobníkom (na ca tasmān manuṣyeṣu kaścin me priya-kṛttamaḥ; Bg. 18.69). Inými slovami, oddaný sa zaujíma o blaho všetkých živých bytostí, a preto je skutočným priateľom všetkých. Je najdokonalejším yogīnom, pretože sa nesnaží dosiahnuť len svoju osobnú dokonalosť, ale snaží sa pomôcť aj ostatným a nikdy nezávidí blížnym. V tomto sa Kṛṣṇov čistý oddaný odlišuje od yogīna, ktorý sa stará iba o svoje vlastné povznesenie sa a odchádza na odľahlé miesto, aby tam mohol pokojne meditovať. Čistý oddaný je dokonalejší, pretože sa úprimne snaží, aby sa všetci ľudia zapojili do láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:42, 28 June 2018
VERŠ 32
- आत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन ।
- सुखं वा यदि वा दुःखं स योगी परमो मतः ॥३२॥
- ātmaupamyena sarvatra
- samaṁ paśyati yo ’rjuna
- sukhaṁ vā yadi vā duḥkhaṁ
- sa yogī paramo mataḥ
SYNONYMÁ
ātma — s vlastným „ja“; aupamyena — v porovnaní; sarvatra — všade; samam — rovnako; paśyati — vidí; yaḥ — ten, kto; arjuna — ó, Arjuna; sukham — šťastie; vā — či; yadi — nech; vā — či; duḥkham — nešťatie; saḥ — taký; yogī — transcendentalista; paramaḥ — dokonalý; mataḥ — sa považuje.
PREKLAD
Dokonalý yogīn je ten, kto v súlade s vlastným „ja“ vidí skutočnú jednotu všetkých tvorov, či už v ich šťastí, alebo v nešťastí, ó, Arjuna.“
VÝZNAM
Človek vedomý si Kṛṣṇu je dokonalý yogīn a uvedomuje si šťastie i nešťastie každého jednotlivca vďaka vlastnej skúsenosti. Utrpenie živých bytostí pochádza z toho, že zabudli na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi a že opätovné šťastie môžu dosiahnuť rozvojom poznania o Pánovi. Vie, že Śrī Kṛṣṇa, Najvyšší Pán, je najvyšším požívateľom plodov ľudskej činnosti a majiteľom všetkých krajín a planét. Dokonalý yogīn vie, že podmienená živá bytosť je pod vplyvom troch kvalít hmotnej prírody a že je vystavená trojakému hmotnému utrpeniu, lebo zabudla na svoj vzťah ku Kṛṣṇovi. Oddaný sa všade snaží šíriť poznanie o Kṛṣṇovi, pretože vie, že vedomie Kṛṣṇu robí človeka šťastným. A keďže sa taký dokonalý yogīn snaží šíriť poznanie o tom, aké dôležité je mať vedomie Kṛṣṇu, je najlepším priateľom ľudí a najdrahším Pánovým služobníkom (na ca tasmān manuṣyeṣu kaścin me priya-kṛttamaḥ; Bg. 18.69). Inými slovami, oddaný sa zaujíma o blaho všetkých živých bytostí, a preto je skutočným priateľom všetkých. Je najdokonalejším yogīnom, pretože sa nesnaží dosiahnuť len svoju osobnú dokonalosť, ale snaží sa pomôcť aj ostatným a nikdy nezávidí blížnym. V tomto sa Kṛṣṇov čistý oddaný odlišuje od yogīna, ktorý sa stará iba o svoje vlastné povznesenie sa a odchádza na odľahlé miesto, aby tam mohol pokojne meditovať. Čistý oddaný je dokonalejší, pretože sa úprimne snaží, aby sa všetci ľudia zapojili do láskyplnej oddanej služby Kṛṣṇovi.