SK/BG 5.15: Difference between revisions

Latest revision as of 22:35, 28 June 2018

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu

5.14 - 5.16

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 15

नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः ।

अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः ॥१५॥

nādatte kasyacit pāpaṁ

na caiva sukṛtaṁ vibhuḥ

ajñānenāvṛtaṁ jñānaṁ

tena muhyanti jantavaḥ

SYNONYMÁ

na — nikdy; ādatte — prijíma; kasyacit — niekoho; pāpam — hriech; na — ani; ca — tiež; eva — určite; su-kṛtam — zbožné činy; vibhuḥ — Najvyšší Pán; ajñānena — nevedomosťou; āvṛtam — zakryté; jñānam — poznanie; tena — tým; muhyanti — sú zmätené; jantavaḥ — živé bytosti.

PREKLAD

Ani Najvyšší Pán sa nezúčastňuje zbožných či hriešnych činov, nech ich vykonal hocikto. Vtelené bytosti sú však zmätené nevedomosťou, ktorá zakrýva ich pravé poznanie.

VÝZNAM

Sanskṛtské slovo vibhu sa vzťahuje na Najvyššieho Pána, ktorý má neobmedzené vedomosti, bohatstvo, silu, slávu, krásu a odriekanie. Je vždy spokojný sám v Sebe a nikdy Ho neovplyvňujú hriešne či zbožné činnosti. Nevytvára nijaké osobitné situácie pre žiadnu živú bytosť. Živá bytosť pomýlená nevedomosťou si však praje žiť v určitých životných podmienkach, čo tvorí počiatok reťazca činov a ich následkov. Živá bytosť má duchovnú povahu a dokonalé poznanie. Napriek tomu však môže podľahnúť nevedomosti, lebo jej moc je obmedzená. Pán je všemocný, no živá bytosť všemocná nie je. Najvyšší Pán je vševedúci (vibhu), zatiaľ čo živá bytosť je nepatrná (aṇu). A keďže je to živá duša, má slobodu túžiť. Jej žiadosti môže splniť všemohúci Pán. Keď má živá bytosť zmätené túžby, Pán jej umožní, aby sa jej želania splnili, pričom On sám nenesie žiadnu zodpovednosť za činy a následky, ktoré sa v takýchto prípadoch dostavia. Vtelená duša sa kvôli svojej nevedomosti stotožňuje s dočasným hmotným telom a je podmienená pominuteľným radostiam a strastiam života. Pán je v podobe Paramātmy alebo Nadduše večným sprievodcom živej bytosti, a preto rozumie želaniam jednotlivých duší tak, ako môžeme cítiť vôňu kvetu, keď sme blízko neho. Túžba je jemnou podobou podmienenosti živej bytosti a Pán plní jej túžby podľa zásluhy. Príslovie hovorí: „Človek mieni a Boh mení.“ Individuálna duša teda nie je všemocná v plnení svojich túžob. Boh však môže splniť všetky želania, a pretože je nestranný, nemieša sa do želaní minimálne nezávislých živých bytostí. Keď človek túži po Kṛṣṇovi, venuje mu Pán osobitnú pozornosť a povzbudzuje jeho túžbu tak, aby Ho mohol dosiahnuť a bol navždy šťastný. Vedske hymny hovoria: eṣa u hy eva sādhu karma kārayati taṁ yam ebhyo lokebhya unninīṣate eṣa u evāsādhu karma kārayati yam adho ninīṣate. „Pán dovoľuje živým bytostiam vykonávať zbožné činy, aby sa mohli povzniesť. A takisto je to On, kto im dovolí konať hriešne, aby sa mohli dostať do pekla.“ (Kauṣītakī Upaniṣad 3.8)

ajño jantur anīśo ’yam ātmanaḥ sukha-duḥkhayoḥ īśvara-prerito gacchet svargaṁ vāśv abhram eva ca

„Šťastie a nešťastie živej bytosti záleží celkom na Bohu. Vôľou Najvyššieho sa môže dostať do neba alebo do pekla tak, ako vietor poháňa oblaky.“

Vtelená duša si kvôli svojmu dávnemu želaniu, vyhnúť sa vedomiu Kṛṣṇu, sama spôsobuje nevedomosť. Hoci je vo svojej povahe večná, blažená a plná poznania, pre svoju nepatrnosť zabúda na svoje prirodzené postavenie, na to, že má slúžiť Pánovi, a tak sa necháva viesť nevedomosťou. Z nevedomosti potom vyhlasuje, že Boh je zodpovedný za jej podmienenú existenciu. Vo Vedānta-sūtre (2.1.34) je to potvrdené slovami: vaiṣamya-nairghṛṇye na sāpekṣatvāt tathā hi darśayati. „Pán k nikomu nechová nenávisť ani obľubu, hoci sa to niekedy môže zdať.“

5.14 - 5.16

@@ Line 1: / Line 1: @@
-[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA|B01]]
+[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA|S15]]
 <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5| KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div>
 <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.14| 5.14]] '''[[SK/BG 5.14|5.14]] - [[SK/BG 5.16|5.16]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.16| 5.16]]</div>
-{{RandomImageRU}}
+{{RandomImage|Slovak}}
 ==== VERŠ 15 ====
-<div class="verse inter_diac">
+<div class="devanagari">
-jñānena tu tad ajñānaṁ
+:नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः ।
-yeṣāṁ nāśitam ātmanaḥ
+:अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः ॥१५॥
-teṣām āditya-vaj jñānaṁ
+</div>
-prakāśayati tat param
+<div class="verse">
+:nādatte kasyacit pāpaṁ
+:na caiva sukṛtaṁ vibhuḥ
+:ajñānenāvṛtaṁ jñānaṁ
+:tena muhyanti jantavaḥ
 </div>
 ==== SYNONYMÁ ====
-<div class="synonyms inter_diac">
+<div class="synonyms">
-jñānena — poznanie; tu — však; tat — táto; ajñānam — nevedomosť; yeṣām — ktorá; nāśitam — je rozptýlená; ātmanaḥ — živej bytosti; teṣām — ním; āditya-vat — ako vychádzajúce slnko; jñānam — poznanie; prakāśayati — zjavuje sa; tat param — vedomie Kṛṣṇu.
+''na'' — nikdy; ''ādatte'' — prijíma; ''kasyacit'' — niekoho; ''pāpam'' — hriech; ''na'' — ani; ''ca'' — tiež; ''eva'' — určite; ''su-kṛtam'' — zbožné činy; ''vibhuḥ'' — Najvyšší Pán; ''ajñānena'' — nevedomosťou; ''āvṛtam'' — zakryté; ''jñānam'' — poznanie; ''tena'' — tým; ''muhyanti'' — sú zmätené; ''jantavaḥ'' — živé bytosti.
 </div>
@@ Line 23: / Line 27: @@
 <div class="translation">
-Keď je však človek osvietený poznaním, ktoré rozptýlilo nevedomosť, potom toto poznanie odhalí všetko tak, ako je za bieleho dňa všetko ožiarené slnkom.
+Ani Najvyšší Pán sa nezúčastňuje zbožných či hriešnych činov, nech ich vykonal hocikto. Vtelené bytosti sú však zmätené nevedomosťou, ktorá zakrýva ich pravé poznanie.
 </div>
@@ Line 30: / Line 33: @@
 <div class="purport">
-Tí, čo zabudli na Kṛṣṇu, žijú zaiste v ilúzii, no tí, ktorí majú vedomie Kṛṣṇu, do ilúzie nikdy neupadnú. To je potvrdené na niekoľkých miestach v Bhagavad-gīte (4.36-38): sarvaṁ jñāna-plavena, jñānāgniḥ sarva-karmāṇi a na hi jñānena sadṛśam. Poznanie je vždy hodnotené vysoko. Čo je vlastne poznanie? Dokonalé poznanie môžeme dosiahnuť iba vtedy, keď sa odovzdáme Kṛṣṇovi, ako je popísané v 19. verši v siedmej kapitole Bhagavad-gīty: bahūnāṁ janmanām ante jñānavān māṁ prapadyate. Keď sa človek po mnohých zrodeniach s dokonalým poznaním odovzdá Kṛṣṇovi, čiže keď si uvedomí Kṛṣṇu, všetko sa mu odhalí tak, ako vo dne všetko odhaľuje Slnko. Živá bytosť je pomýlená rôznymi spôsobmi. Keď si myslí, že ona sama je Boh, upadla vlastne do poslednej nástrahy nevedomosti. Ak je živá bytosť Bohom, ako sa mohla nechať omámiť nevedomosťou? Môže byť Boh omámený nevedomosťou? Ak áno, potom by nevedomosť alebo Satan, bola silnejšia než Boh. Pravé poznanie možno získať od osoby, ktorá má dokonalé vedomie Kṛṣṇu. Preto musíme vyhľadať pravého duchovného učiteľa a pod jeho vedením sa učiť slúžiť s láskou a oddanosťou Śrī Kṛṣṇovi. Duchovný učiteľ dokáže zahnať všetku nevedomosť tak, ako Slnko zaháňa tmu.
+Sanskṛtské slovo vibhu sa vzťahuje na Najvyššieho Pána, ktorý má neobmedzené vedomosti, bohatstvo, silu, slávu, krásu a odriekanie. Je vždy spokojný sám v Sebe a nikdy Ho neovplyvňujú hriešne či zbožné činnosti. Nevytvára nijaké osobitné situácie pre žiadnu živú bytosť. Živá bytosť pomýlená nevedomosťou si však praje žiť v určitých životných podmienkach, čo tvorí počiatok reťazca činov a ich následkov. Živá bytosť má duchovnú povahu a dokonalé poznanie. Napriek tomu však môže podľahnúť nevedomosti, lebo jej moc je obmedzená. Pán je všemocný, no živá bytosť všemocná nie je. Najvyšší Pán je vševedúci (vibhu), zatiaľ čo živá bytosť je nepatrná (aṇu). A keďže je to živá duša, má slobodu túžiť. Jej žiadosti môže splniť všemohúci Pán. Keď má živá bytosť zmätené túžby, Pán jej umožní, aby sa jej želania splnili, pričom On sám nenesie žiadnu zodpovednosť za činy a následky, ktoré sa v takýchto prípadoch dostavia. Vtelená duša sa kvôli svojej nevedomosti stotožňuje s dočasným hmotným telom a je podmienená pominuteľným radostiam a strastiam života. Pán je v podobe Paramātmy alebo Nadduše večným sprievodcom živej bytosti, a preto rozumie želaniam jednotlivých duší tak, ako môžeme cítiť vôňu kvetu, keď sme blízko neho. Túžba je jemnou podobou podmienenosti živej bytosti a Pán plní jej túžby podľa zásluhy. Príslovie hovorí: „Človek mieni a Boh mení.“ Individuálna duša teda nie je všemocná v plnení svojich túžob. Boh však môže splniť všetky želania, a pretože je nestranný, nemieša sa do želaní minimálne nezávislých živých bytostí. Keď človek túži po Kṛṣṇovi, venuje mu Pán osobitnú pozornosť a povzbudzuje jeho túžbu tak, aby Ho mohol dosiahnuť a bol navždy šťastný. Vedske hymny hovoria: eṣa u hy eva sādhu karma kārayati taṁ yam ebhyo lokebhya unninīṣate eṣa u evāsādhu karma kārayati yam adho ninīṣate. „Pán dovoľuje živým bytostiam vykonávať zbožné činy, aby sa mohli povzniesť. A takisto je to On, kto im dovolí konať hriešne, aby sa mohli dostať do pekla.“ (Kauṣītakī Upaniṣad 3.8)
+ajño jantur anīśo ’yam
+ātmanaḥ sukha-duḥkhayoḥ
+īśvara-prerito gacchet
+svargaṁ vāśv abhram eva ca
+„Šťastie a nešťastie živej bytosti záleží celkom na Bohu. Vôľou Najvyššieho sa môže dostať do neba alebo do pekla tak, ako vietor poháňa oblaky.“
-Človek si môže byť dokonale vedomý toho, že nie je toto telo a že je voči nemu transcendentálny, no napriek tomu si nemusí uvedomovať rozdiel medzi dušou a Naddušou. Môže sa ale naučiť poznať Boha a svoj vzťah k Nemu, keď vyhľadá útočisko u pravého duchovného učiteľa, ktorý si je vedomý Kṛṣṇu. Vzťah ku Kṛṣṇovi môžeme spoznať jedine s pomocou Jeho predstaviteľa. Predstaviteľ Boha o sebe nikdy netvrdí, že je Boh, i keď mu kvôli jeho znalostiam o Bohu vzdávame rovnakú úctu ako samotnému Bohu. Musíme sa teda naučiť, aký je rozdiel medzi Bohom a živou bytosťou. V druhej kapitole, v dvanástom verši Kṛṣṇa vysvetľuje, že každá živá bytosť je jednotlivec tak ako Pán. Všetci boli v minulosti jednotlivcami, sú nimi teraz a zostanú nimi aj v budúcnosti po vyslobodení. V nočnej tme vidíme všetko rovnako, ale vo dne, keď vyjde slnko, vidíme všetko v skutočnej podobe. Porozumieť individuálnej totožnosti v duchovnom živote je pravé poznanie.
+Vtelená duša si kvôli svojmu dávnemu želaniu, vyhnúť sa vedomiu Kṛṣṇu, sama spôsobuje nevedomosť. Hoci je vo svojej povahe večná, blažená a plná poznania, pre svoju nepatrnosť zabúda na svoje prirodzené postavenie, na to, že má slúžiť Pánovi, a tak sa necháva viesť nevedomosťou. Z nevedomosti potom vyhlasuje, že Boh je zodpovedný za jej podmienenú existenciu. Vo Vedānta-sūtre (2.1.34) je to potvrdené slovami: vaiṣamya-nairghṛṇye na sāpekṣatvāt tathā hi darśayati. „Pán k nikomu nechová nenávisť ani obľubu, hoci sa to niekedy môže zdať.“
 </div>