SK/BG 5.27-28

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu

5.26 - 5.29

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda

VERŠ 27-28

स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः ।

प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ ॥२७॥

यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः ।

विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः ॥२८॥

sparśān kṛtvā bahir bāhyāṁś

cakṣuś caivāntare bhruvoḥ

prāṇāpānau samau kṛtvā

nāsābhyantara-cāriṇau

yatendriya-mano-buddhir

munir mokṣa-parāyaṇaḥ

vigatecchā-bhaya-krodho

yaḥ sadā mukta eva saḥ

SYNONYMÁ

sparśān — zmyslové predmety, napríklad zvuk; kṛtvā — udržujúci; bahiḥ — vonkajší; bāhyān — zbytočný; cakṣuḥ — oči; ca — tiež; eva — istotne; antare — medzi; bhruvoḥ — obočie; prāṇa-apānau — stúpajúci a klesajúci vzduch; samau — zastaví; kṛtvā — drží; nāsa-abhyantara — v nosných dierkach; cāriṇau — prúdenie; yata — ovládne; indriya — zmysly; manaḥ — myseľ; buddhiḥ — inteligencia; muniḥ — transcendentalista; mokṣa — pre vyslobodenie; parāyaṇaḥ — určený; vigata — odmieta; icchā — želanie; bhaya — strach; krodhaḥ — hnev; yaḥ — ten, kto; sadā — vždy; muktaḥ — oslobodený; eva — istotne; saḥ — on je.

PREKLAD

Keď sa transcendentalista, túžiaci po vyslobodení, odpúta od vonkajších zmyslových predmetov, keď uprie pohľad medzi obočie, zastaví prúdenie vdychov a výdychov v nosných dierkach a ovládne tak zmysly, myseľ a inteligenciu, zbaví sa túžob, strachu a hnevu. Kto sa vždy nachádza v tomto stave, je zaiste vyslobodený.

VÝZNAM

Ak oddane a láskyplne slúžime Kṛṣṇovi, môžeme ihneď pochopiť svoju duchovnú totožnosť a postupne získať poznanie o Najvyššom Pánovi. Vďaka úprimnej oddanej službe dosiahneme transcendentálne štádium a pocítime prítomnosť Boha vo všetkých svojich činnostiach. Tento stav sa nazýva vyslobodenie na úrovni Najvyššieho.

Kṛṣṇa poučuje Arjunu, ako môže dosiahnuť tento stav prostredníctvom aṣṭaṅga-yogy, ktorú tvorí osem stupňov: yama, niyama, āsana, prāṇāyāma, pratyāhāra, dhāraṇā, dhyāna a samādhi. Podrobné vysvetlenie tejto yogy nájdeme v šiestej kapitole Gīty. Piata kapitola podáva len predbežné vysvetlenie. Odvrátiť zmysly od zmyslových predmetov, ako sú napríklad zvuk, dotyk, tvar, chuť a vôňa, možno pomocou pratyāhāry; potom môže človek uprieť pohľad medzi obočie a s privretými očami sa sústrediť na špičku nosa. Neodporúča sa zavrieť oči úplne, lebo človek môže zaspať. Naopak, ak má oči celkom otvorené, hrozí mu nebezpečenstvo, že ho budú priťahovať zmyslové predmety. Dýchanie sa zastaví v nosných dierkach neutralizovaním stúpajúceho a zostupujúceho vzduchu v tele. Tento systém yogy učí, ako ovládať zmysly a odvracať ich od hmotných predmetov, ako sa zbaviť strachu a hnevu a pripraviť sa na vyslobodenie na úrovni Najvyššieho. Pomáha tiež pri prebudení duchovného vedomia a umožňuje človeku, aby v tomto transcendentálnom stave mohol vnímať prítomnosť Nadduše.

V ďalšej kapitole bude podrobnejšie vysvetlené, že vedomie Kṛṣṇu, bhakti-yoga, je z yogových systémov najjednoduchšia. Kṛṣṇu si vedomý človek neriskuje, že jeho zmysly budú pripútané k nejakej inej činnosti, pretože je vždy zamestnaný transcendentálnou oddanou službou. Je to lepší a účinnejší spôsob ovládania zmyslov, než aký ponúka aṣṭāṅga-yoga.

5.26 - 5.29