SK/BG 6.35

Revision as of 15:39, 22 August 2017 by Vanibot (talk | contribs) (Bhagavad-gita Compile Form edit)
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
Его Божественная Милость А.Ч. Бхактиведанта Свами Прабхупада


VERŠ 35

śrī-bhagavān uvāca
asaṁśayaṁ mahā-bāho
mano durnigrahaṁ calam
abhyāsena tu kaunteya
vairāgyeṇa ca gṛhyate

SYNONYMÁ

śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; asaṁśayam — bez pochybností o tom; mahā-bāho — ó, bojovník mocných paží; manaḥ — myseľ; durnigraham — ťažko ovládnuteľná; calam — prelietavá; abhyāsena — neustálym cvičením; tu — ale; kaunteya — ó, syn Kuntī; vairāgyeṇa — nepripútanosťou; ca — tiež; gṛhyate — možno ovládnuť.

PREKLAD

Pán Śrī Kṛṣṇa riekol: „Ó, bojovník mocných paží, ó, syn Kuntī, nepochybne je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ, ale možno to dokázať vhodným cvičením a nepripútanosťou.

VÝZNAM

Śrī Kṛṣṇa súhlasil s Arjunom, že je veľmi ťažké ovládnuť prelietavú myseľ. Zároveň však povedal, že sa to dá dokázať pomocou vhodného cvičenia a nepripútanosti. Z čoho pozostáva toto cvičenie? V dnešnej dobe sa nikto nedokáže riadiť podľa prísnych pravidiel a predpisov yogy, čiže žiť sám na posvätnom mieste, krotiť myseľ a zmysly, upnúť myseľ na Najvyššiu Dušu, žiť v celibáte a tak ďalej. Zato však človek môže oddane slúžiť Pánovi deviatimi rôznymi spôsobmi a byť si tak vedomý Kṛṣṇu. Prvým a najdôležitejším z nich je načúvať o Kṛṣṇovi. To je veľmi účinná transcendentálna metóda na očistenie mysle od všetkej hmotnej nečistoty. Čím viac načúvame rozprávaniam o Kṛṣṇovi, tým viac sme osvietení a zanechávame všetko, čo odvádza naše myšlienky od Kṛṣṇu. Pri odvrátení mysle od činností, ktorých cieľom nie je potešiť Pána, sa automaticky dostaví vairāgya alebo stav, keď je myseľ odpútaná od hmoty a zapojená do duchovných aktivít. Odpútať myseľ od hmoty spôsobom, ktorý odporúčajú stúpenci neosobnej filozofie, je nepochybne omnoho ťažšie, než pripútať myseľ ku Kṛṣṇovi. To je oveľa praktickejšie, lebo vďaka počúvaniu o Kṛṣṇovi sa človek automaticky prestane zaujímať o hmotu a pripútava sa k Najvyššiemu. Táto pripútanosť sa nazýva pareśānubhava alebo duchovná spokojnosť. Podobá sa spokojnosti, ktorú cíti hladný človek pri každom súste jedla, ktoré prehltne. Čím viac hladný človek je, tým sa cíti byť silnejší a spokojnejší. Aj pri vykonávaní oddanej služby cíti človek transcendentálne uspokojenie, keďže jeho myseľ nelipne na hmotných predmetoch. Je to čosi podobné ako liečiť chorobu odbornou liečbou a špeciálnou diétou. Načúvanie o Kṛṣṇových transcendentálnych zábavách sa prirovnáva k odbornej liečbe šialenej mysle a jedlo obetované Kṛṣṇovi je pravou diétou pre trpiaceho pacienta. Táto liečebná metóda sa nazýva bhakti-yoga alebo vedomie Kṛṣṇu.