SK/BG 1.44

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 44

अहो बत महत्पापं कर्तुं व्यवसिता वयम् ।
यद्राज्यसुखलोभेन हन्तुं स्वजनमुद्यताः ॥४४॥
aho bata mahat pāpaṁ
kartuṁ vyavasitā vayam
yad rājya-sukha-lobhena
hantuṁ sva-janam udyatāḥ

SYNONYMÁ

aho — ó, beda; bata — aké zvláštne je; mahat — veľké; pāpam — hriechy; kartum — spáchať; vyavasitāḥ — rozhodnúť; vayam — my; yat — pretože; rājya-sukha-lobhena — bažiaci po kráľovskom šťastí; hantum — zabiť; sva-janam — príbuzných; udyatāḥ — snažiť sa.

PREKLAD

Ó, beda, aké zvláštne je, že sme odhodlaní spáchať veľké hriechy. Z túžby po kráľovskom šťastí sme schopní zabíjať aj vlastných príbuzných.

VÝZNAM

Človek poháňaný sebeckou motiváciou sa môže dopustiť aj takých hriechov, ako je zabitie vlastného brata, otca alebo matky. Dejiny poukazujú na veľa takých prípadov. No Arjuna si bol ako Pánov oddaný vždy vedomý mravných zásad, a preto sa chcel takým činom vyhnúť.