SK/BG 15.19

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 19

यो मामेवमसम्मूढो जानाति पुरुषोत्तमम् ।
स सर्वविद्भजति मां सर्वभावेन भारत ॥१९॥
yo mām evam asammūḍho
jānāti puruṣottamam
sa sarva-vid bhajati māṁ
sarva-bhāvena bhārata

SYNONYMÁ

yaḥ — kto; mām — Mňa; evam — tak; asammūḍhaḥ — bez pochybností; jānāti — pozná; puruṣa-uttamam — Najvyššia Božská Osobnosť; saḥ — ten; sarva-vit — pozná všetko; bhajati — oddane slúži; mām — Mne; sarva-bhāvena — celou svojou bytosťou; bhārata — ó, potomok Bharatov.

PREKLAD

Ten, kto Ma pozná ako Najvyššiu Božskú Osobnosť bez toho, aby o tom pochyboval, vie všetko, a preto Mi celou svojou bytosťou oddane slúži, ó, potomok Bharatov.

VÝZNAM

O Najvyššej Absolútnej Pravde a o pravom postavení živých bytostí bolo napísaných veľa filozofických úvah. V tomto verši Kṛṣṇa vysvetľuje, že ten, kto Ho pozná ako Najvyššiu Božskú Osobnosť, vie všetko. Človek s nedokonalým poznaním môže o Absolútnej Pravde iba špekulovať, no ten, kto má dokonalé poznanie, sa priamo zapojí do vedomia Kṛṣṇu, oddanej služby Najvyššiemu Pánovi a nestráca zbytočne čas. To je v Bhagavad-gīte neustále zdôrazňované. Napriek tomu mnohí tvrdohlaví komentátori tvrdia, že Najvyššia Absolútna Pravda a živé bytosti sú totožné.

Vedske poznanie sa nazýva śruti, pretože je prijímané prostredníctvom sluchu. Vedske posolstvo by sme mali prijať od autorít, ako je Śrī Kṛṣṇa, ktorý všetko jasne vysvetľuje. Nestačí nesústredene načúvať — mali by sme mu jasne porozumieť prostredníctvom autorít. Akademické špekulovanie sa neodporúča. Človek musí pokorne načúvať posolstvu Bhagavad-gīty; musí pochopiť, že živé bytosti sú vždy v podmienenom postavení vo vzťahu k Najvyššej Božskej Osobnosti. Śrī Kṛṣṇa hovorí, že iba ten, kto to pochopí, pozná zmysel Ved; nikto iný.

Slovo bhajati je veľmi dôležité. Na mnohých miestach sa toto slovo používa v súvislosti s oddanou službou Najvyššiemu Pánovi. Ak je niekto zapojený vo vedomí Kṛṣṇu, v oddanej službe Pánovi, znamená to, že pochopil celú vedsku múdrosť. Podľa vaiṣṇavskej parampary (postupnosti duchovných učiteľov) nemusí človek túžiaci po poznaní Najvyššej Absolútnej Pravdy nasledovať inú metódu, ak s láskou a oddanosťou slúži Kṛṣṇovi. Človek vedomý si Kṛṣṇu už dosiahol cieľ, pretože sa zamestnal v láskyplnej službe Pánovi. Zavrhol všetky predbežné metódy určené na získanie poznania. Napriek tomu, ak niekto ani po tisícoch životoch nedôjde k záveru, že Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a že sa Mu má odovzdať, celé jeho úsilie počas toľkých rokov a životov bolo iba zbytočnou stratou času.