SK/BG 17.3

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 3

सत्त्वानुरूपा सर्वस्य श्रद्धा भवति भारत ।
श्रद्धामयोऽयं पुरुषो यो यच्छ्रद्धः स एव सः ॥३॥
sattvānurūpā sarvasya
śraddhā bhavati bhārata
śraddhā-mayo ’yaṁ puruṣo
yo yac-chraddhaḥ sa eva saḥ

SYNONYMÁ

sattva-anurūpā — podľa existencie; sarvasya — každého; śraddhā — viera; bhavati — stane sa; bhārata — ó, potomok Bharatov; śraddhā — vieru; mayaḥ — plná; ayam — táto; puruṣaḥ — živá bytosť; yaḥ — ktokoľvek; yat — má; śraddhaḥ — vieru; saḥ — tak; eva — celkom iste; saḥ — on.

PREKLAD

Ó, potomok Bharatov, človek si vytvára určitú vieru podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa nachádza. Viera každej živej bytosti je primeraná jej umiestneniu v danej kvalite.

VÝZNAM

Každý má určitú vieru, nehľadiac na to, kým je. Jeho viera je však buď v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti, podľa povahy, ktorú vyvinul. V súlade so svojou vierou vyhľadáva určitú spoločnosť ľudí. V skutočnosti je každá živá bytosť čiastočkou Najvyššieho Pána, to bolo vysvetlené už v sedemnástej kapitole. Preto je pôvodne transcendentálna voči všetkým kvalitám hmotnej prírody. Ak však zabudne na svoj vzťah k Najvyššej Božskej Osobnosti a v podmienenom živote sa dostane do styku s hmotnou prírodou, vytvorí si vlastnú existenciu stykom s rozmanitosťou hmotnej prírody. Výsledná falošná viera a existencia sú čisto materiálne. Aj keď sa človek môže nechať uniesť dojmami a istou životnou predstavou, jeho stále a pôvodné postavenie je nirguṇa, čiže transcendentálne. Preto sa musí najprv očistiť od hmotného znečistenia, aby mohol opäť nadviazať vzťah s Najvyšším Pánom. Vedomí Kṛṣṇu je jediná cesta späť, ktorá je zbavená strachu. Ak si je človek vedomý Kṛṣṇu, jeho pozícia mu zaručuje dosiahnutie dokonalosti. No ak sa nevydá touto cestou sebarealizácie, potom je celkom iste pod vplyvom kvalít hmotnej prírody.

Slovo śraddhā — viera, je v tomto verši veľmi významné. Śraddhā alebo viera pôvodne pochádza z kvality dobra. Môžeme veriť v nejakého poloboha alebo vymysleného boha či v nejaký výplod fantázie. Niekedy si myslíme, že pevná viera býva produktom hmotného dobra. V hmotne podmienenom živote však nie sú žiadne činy celkom čisté. Sú zmiešané. Nikdy nie sú v čistej kvalite dobra. Rýdze dobro je transcendentálne, v čistej kvalite môžme porozumieť skutočnej povahe Najvyššej Božskej Osobnosti. Dovtedy, kým nie je viera v čistej kvalite dobra, je vystavená znečisteniu niektorou z hmotných kvalít. Vplyv znečistených kvalít hmotnej prírody sa šíri do srdca. Preto sa naša viera utvára podľa stavu srdca, ktoré je v styku s určitou kvalitou hmotnej prírody. Mali by sme vedieť, že ak je naše srdca v kvalite dobra, je naša viera v tejto kvalite. Ak je srdce v kvalite vášne, naše viera je v kvalite vášne. A ak je naše srdce v kvalite nevedomosti, v ilúzii, naše viera je znečistená práve touto kvalitou. Preto sa v tomto svete vyskytuje toľko rôznych druhov vier a im prislúchajúcich náboženstiev. Skutočný princíp náboženskej viery tkvie v kvalite čistého dobra, ale pretože je naše srdce znečistené, nachádzame rôzne druhy náboženských zásad. Vzhľadom na rôzne typy vier jestvujú i rôzne druhy uctievania.