SK/BG 2.72
VERŠ 5
- एषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति ।
- स्थित्वास्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति ॥७२॥
- eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha
- naināṁ prāpya vimuhyati
- sthitvāsyām anta-kāle ’pi
- brahma-nirvāṇam ṛcchati
SYNONYMÁ
eṣā — tento; brāhmī — duchovný; sthitiḥ — stav; pārtha — ó, syn Pṛthy; na — nie; enām — toto; prāpya — dosiahnuť; vimuhyati — pomýliť; sthitvā — v tomto stave; asyām — keď je tak; anta-kāle — na konci života; api — tiež; brahma-nirvāṇam — duchovné kráľovstvo Boha; ṛcchati — dosiahne.
PREKLAD
Translation: Ó, syn Pṛthy, toto je cesta duchovného a zbožného života a kto po nej kráča, nepodlieha klamu. Ak sa človek nachádza v tomto stave i v okamihu smrti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“
VÝZNAM
Vedomie Kṛṣṇu alebo duchovný život môže človek dosiahnuť za okamih — alebo ho nedosiahne ani za milióny rokov. Je to len otázka pochopenia a prijatia skutočnosti. Khaṭvāṅga Mahārāja dosiahol dokonalosť pár minút pred smrťou vďaka tomu, že sa odovzdal Kṛṣṇovi.
Nirvāṇa znamená koniec hmotného života. Podľa buddhistickej filozofie, ktorá sa odlišuje od učenia Bhagavad-gīty, nejestvuje po skončení hmotného bytia nič, len prázdnota. Skutočný život začína až po skončení hmotnej existencie. Zaťatému materialistovi stačí skutočnosť, že hmotný život raz skončí, ale duchovne pokročilé osoby veľmi dobre vedia, že po takzvanej smrti nasleduje ďalší život. Ak sa človeku ešte pred smrťou pošťastí získať vedomie Kṛṣṇu, ihneď dosiahne absolútnu úroveň brahma-nirvāṇa.
Medzi Božím kráľovstvom a oddanou službou Bohu nie je rozdiel. Keďže sú na absolútnej úrovni, človek zapojený v transcendentálnej láskyplnej službe dospeje do duchovného kráľovstva. Cieľom činov v hmotnom svete je zmyslový pôžitok, zatiaľ čo činy v duchovnom svete sú určené pre potešenie Kṛṣṇu. Vedomie Kṛṣṇu znamená okamžité dosiahnutie Brahmanu už v tomto živote a ten, kto si je vedomý Kṛṣṇu, už vstúpil do Božieho kráľovstva.
Brahman je úplným protikladom hmoty. Preto brāhmī sthiti znamená „za hranicami hmotných činností.“ Bhagavad-gītā potvrdzuje, že ten, kto sa venuje oddanej službe Kṛṣṇovi, je vyslobodený z hmotného zajatia (sa guṇām samatītyaitān brahma-bhūyāya kalpate; Bg. 14.26). Brāhmī sthiti je teda vyslobodenie z hmotného otroctva.
Śrīla Bhaktivinoda Ṭhākura vysvetlil, že táto druhá kapitola Bhagavad-gīty je zhrnutím celého diela. Témy, ktoré Bhagavad-gītā preberá, sú karma-yoga, jñāna-yoga a bhakti-yoga. V druhej kapitole boli jasne opísané karma-yoga a jñāna-yoga a Kṛṣṇa v nej podal aj náznak bhakti-yogy.
Takto končia Bhaktivedantove výklady k druhej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Zhrnutie obsahu Bhagavad-gīty“.