SK/BG 5.21
VERŠ 21
- बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम् ।
- स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते ॥२१॥
- bāhya-sparśeṣv asaktātmā
- vindaty ātmani yat sukham
- sa brahma-yoga-yuktātmā
- sukham akṣayam aśnute
SYNONYMÁ
bāhya-sparśeṣu — vonkajší zmyslový pôžitok; asakta-ātmā — kto nie je priťahovaný; vindati — teší sa; ātmani — v „ja“; yat — ktorého; sukham — šťastie; saḥ — on; brahma-yoga — sústredený na Najvyššieho; yukta-ātmā — spojený s „ja“; sukham — blaženosť; akṣayam — bezmedzne; aśnute — teší sa.
PREKLAD
Takýto oslobodený človek sa vo svojom vnútri teší z ustavičnej radosti, lebo ho nepriťahujú hmotné zmyslové pôžitky. Takto sa raduje z bezmedznej blaženosti, pretože je sústredený na Najvyššieho.
VÝZNAM
Veľký oddaný Śrī Yamunācārya povedal:
yad-avadhi mama cetaḥ kṛṣṇa-pādāravinde nava-nava-rasa-dhāmany udyataṁ rantum āsīt tad-avadhi bata nārī-saṅgame smaryamāne bhavati mukha-vikāraḥ suṣṭhu niṣṭhīvanaṁ ca
„Od tej chvíle, čo som začal s láskou a oddanosťou slúžiť Kṛṣṇovi, prežívam s Ním nové a nové radosti a vždy, keď si spomeniem na sexuálny pôžitok, odpľujem si nad touto myšlienkou a moje ústa sa skrivia znechutením.“ Človek, ktorý sa venuje brahma-yoge — vedomiu Kṛṣṇu, je taký zaujatý láskyplnou službou Pánovi, že úplne stráca záujem o zmyslový pôžitok. Pohlavný styk je najvyšším hmotným pôžitkom, ktorého magickým vplyvom sa hýbe celý svet, a materialista nedokáže pracovať bez sexuálnej motivácie. No človek oddane slúžiaci Kṛṣṇovi sa vyhýba svetskému pôžitku a koná ešte usilovnejšie, neoddávajúc sa pohlavnému styku. To je skúška duchovnej realizácie. Duchovný život a sexuálny pôžitok nejdú dohromady. Vyslobodenú dušu, osobu vedomú si Kṛṣṇu, neláka žiadny zmyslový pôžitok.