SK/BG 5.7

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 7

योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥७॥
yoga-yukto viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ
sarva-bhūtātma-bhūtātmā
kurvann api na lipyate

SYNONYMÁ

yoga-yuktaḥ — zamestnaný oddanou službou; viśuddha-ātmā — očistená duša; vijita-ātmā — kto sa ovláda; jita-indriyaḥ — pokoril svoje zmysly; sarva-bhūta — k všetkým živým bytostiam; ātma-bhūta-ātmā — súcitný; kurvan api — hoci koná; na — nikdy; lipyate — nie je zapletený.

PREKLAD

Človek konajúci s čistou oddanosťou, ktorý je dokonalou dušou a ktorý ovláda myseľ a zmysly, je milý všetkým a všetci sú milí jemu. Hoci je vždy činný, nikdy sa nezapletie do následkov svojich činov.

VÝZNAM

Kto kráča cestou vyslobodenia prostredníctvom oddanej služby, je milý všetkým živým bytostiam a všetky tvory sú milé jemu. Je to vďaka tomu, že si je vedomí Kṛṣṇu. Taký človek si nevie ani len predstaviť, že by nejaká živá bytosť mohla byť odlúčená od Kṛṣṇu, tak ako lístie a konáre nemôžu byť odlúčené od stromu. Plne si uvedomuje, že keď poleje koreň stromu, voda sa rozšíri do všetkých listov a konárov, alebo že keď dodá potravu žalúdku, energia sa automaticky roznesie do celého tela. Keď človek slúži Kṛṣṇovi, je služobníkom všetkých a všetci ho majú radi. Keďže sú všetci s jeho prácou spokojní, jeho vedomie je čisté. A pretože je jeho vedomie čisté, jeho myseľ je dokonale ovládnutá. A keďže je jeho myseľ ovládnutá, sú pod kontrolou aj jeho zmysly a neprichádza do úvahy, že by ich zamestnal niečím iným než službou Kṛṣṇovi. Jeho myseľ je stále pripútaná ku Kṛṣṇovi, a preto nie je možné, aby sa od Kṛṣṇu odlúčil. Nerád počúva rozhovory, ktoré sa netýkajú Kṛṣṇu, nikdy nezje jedlo, ktoré nebolo obetované Kṛṣṇovi, a netúži ani navštevovať miesta, ktoré nemajú nič spoločné s Kṛṣṇom. Preto sú jeho zmysly vždy ovládnuté. Človek ovládajúci svoje zmysly nedokáže nikoho ohrozovať. Môžeme sa spýtať: „Prečo bol teda Arjuna v boji agresívny? Nebol si vedomý Kṛṣṇu?“ Arjuna bol agresívny iba zdanlivo, pretože všetky osoby zhromaždené na bojisku pokračujú v žití ako jednotlivci; dušu predsa nemožno zabiť (ako už bolo vysvetlené v druhej kapitole). Takže z duchovného hľadiska na Kuruovskom bojisku nikto nezahynul. Všetci len vymenili svoje odevy na prianie Śrī Kṛṣṇu, ktorý bol na bojisku osobne prítomný. Preto Arjuna v skutočnosti vôbec nebojoval; iba vykonával Kṛṣṇove pokyny s mysľou uprenou na Neho. Takto sa človek nemôže nikdy zapliesť do následkov svojich činov.