SK/Prabhupada 0798 - Si tanečnica. Teraz musíš tancovať. Nemôžeš byť plachá
Lecture on BG 2.36-37 -- London, September 4, 1973
Takže Arjunova pozícia je veľmi vratká. Je jedno bengálske príslovie nachte bose guṇṭhana. Dievča, on, ona je veľmi slávna tanečnica. Tak to je systém, ako sme uviedli, dievčatá a dámy, majú svoj závoj. Guṇṭhana, volá sa guṇṭhana v indickom jazyku. Takže keď bol tanečnicou, bola na pódiu, uvidela tak veľa príbuzných, boli tam ako návštevníci. Tak si začala priťahovať závoj. Tak toto nie je žiaduce. Si tanečnica. Teraz musíš tancovať. Nemôžeš byť plachá. Musíš voľne tancovať. To je tvojou povinnosťou. Tak Arjuna... Nejaký darebák zabil nejakého muža, s odôvodnením, že zabíjanie nie je hriešne pretože v Bhagavad-gīte je to tak uvedené. Áno. Zrejme sa darebákom javí, že Kṛṣṇa povzbudzuje Arjunu bojovať. A hovorí, že to nie je hriešne. Ale darebák nevidí za akých podmienok tak radí. Sva-dharmam api cāvekṣya. Sva-dharma, ten princíp je... povinnosť kṣatriyu je bojovať, zabíjať v boji. Keď ste v boji, stanete sa súcitný, potom rovnaký príklad: tanečnica, keď je na pódiu, keď je plachá, je to rovnaké. Prečo by mala byť plachá? Musí slobodne tancovať. To bude česť. Takže na bojisku, nemôžete byť súcitný. To nie je žiaduce. Mnohými spôsobmi. Ahiṁsā ārjava, toto sú dobré vlastnosti. V trinástej kapitole, Kṛṣṇa opísal ahiṁsā, nenásilie. Nenásilie je všeobecne akceptované. A vlastne Arjuna bol nenásilný. Nebol zbabelec, nie preto, že by bol zbabelec, nie preto odmietal bojovať. Nie. Ako Vaiṣṇava, prirodzene je nenásilný. Nerád zabíja kohokoľvek, a obzvlášť členov vlastnej rodiny. Mal trochu súcitu. Nie že by bol zbabelec.
Takže Kṛṣṇa povzbudzuje, vrátane Arjunu, plnenie povinností. Nemôžete sa odchýliť od povinnosti. To bol ten význam. Keď je boj, musíte bojovať pravidelne, a zabiť nepriateľov. To je vaša česť. Keď bojujete s nepriateľmi, ak budete súcitný, "Ako môžem zabíjať?" to je zbabelosť. Preto to tu Kṛṣṇa uzatvára: hato vā prāpsyasi svargaṁ jitvā vā bhokṣyase mahīm. Sú dve alternatívy. Pre bojovníka, pre kṣatriyu, bojom vo vojne, buď získa víťazstvo alebo zomrie. Nie zlatá stredná cesta. Bojovať do posledného bodu, kedy je schopný, potom byť víťazom. Alebo zomrieť. Žiadne zastavenie. Celé toto bojovanie malo taký význam. Podľa védskej kultúry, kṣatriyovia... Nie brāhmaṇi. Brāhmaṇi nie sú povzbudzovaní v bojovaní alebo zabíjaní. Nie. Mali by zostať vždy nenásilní. Aj u nich je potrebné násilie, brāhmaṇa nezabije osobne. Prinesie záležitosť kṣatriyovi, kráľovské nariadenie.