SK/BG 5.20: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA|S20]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5| KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5| KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.19| 5.19]] '''[[SK/BG 5.19|5.19]] - [[SK/BG 5.21|5.21]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.21| 5.21]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.19| 5.19]] '''[[SK/BG 5.19|5.19]] - [[SK/BG 5.21|5.21]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.21| 5.21]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 20 ==== | ==== VERŠ 20 ==== | ||
<div class="verse | <div class="devanagari"> | ||
: | :न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम् । | ||
: | :स्थिरबुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद् ब्रह्मणि स्थितः ॥२०॥ | ||
: | </div> | ||
: | |||
<div class="verse"> | |||
:na prahṛṣyet priyaṁ prāpya | |||
:nodvijet prāpya cāpriyam | |||
:sthira-buddhir asammūḍho | |||
:brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
na — nikdy; prahṛṣyet — raduje sa; priyam — príjemné; prāpya — keď dosiahne; na — nie je; udvijet — rozrušený; prāpya — získaním; ca — tiež; apriyam — nepríjemné; sthira-buddhiḥ — s neochvejnou inteligenciou; asammūḍhaḥ — nie je pomýlený; brahma-vit — ten, kto má dokonalé poznanie o Najvyššom; brahmaṇi — v transcendencii; sthitaḥ — zotrváva. | ''na'' — nikdy; ''prahṛṣyet'' — raduje sa; ''priyam'' — príjemné; ''prāpya'' — keď dosiahne; ''na'' — nie je; ''udvijet'' — rozrušený; ''prāpya'' — získaním; ''ca'' — tiež; ''apriyam'' — nepríjemné; ''sthira-buddhiḥ'' — s neochvejnou inteligenciou; ''asammūḍhaḥ'' — nie je pomýlený; ''brahma-vit'' — ten, kto má dokonalé poznanie o Najvyššom; ''brahmaṇi'' — v transcendencii; ''sthitaḥ'' — zotrváva. | ||
</div> | </div> | ||
Line 23: | Line 28: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Človek, ktorý sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani ho nerozruší, keď ho zastihne niečo nepríjemné, ktorý má neochvejnú inteligenciu, nie je pomýlený a pozná vedu o Bohu, už zotrváva v transcendencii. | Človek, ktorý sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani ho nerozruší, keď ho zastihne niečo nepríjemné, ktorý má neochvejnú inteligenciu, nie je pomýlený a pozná vedu o Bohu, už zotrváva v transcendencii. | ||
</div> | </div> | ||
Line 30: | Line 34: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
Tu sú opísané vlastnosti sebarealizovaného človeka. Prvou vlastnosťou je, že taký človek nestotožňuje svoje telo s pravým „ja“. Dobre vie, že nie je telo, ale čiastočka Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani nežiali, keď stratí niečo, čo sa vzťahuje k jeho telu. Takáto vyrovnanosť mysle sa volá sthira-buddhi alebo neochvejná inteligencia. Preto nikdy mylne nestotožňuje dušu s hmotným telom, ktoré nepovažuje za večné, a vždy berie do úvahy existenciu duše. Toto poznanie ho povyšuje na úroveň poznania celej náuky o Absolútnej Pravde, teda Brahmane, Paramātmy a Bhagavāna. A tak veľmi dobre vie, aké je jeho prirodzené postavenie, a nesnaží sa vyrovnať Bohu v každom ohľade. To sa nazýva realizácia Brahmanu alebo sebarealizácia. A takéto pevné vedomie sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. | Tu sú opísané vlastnosti sebarealizovaného človeka. Prvou vlastnosťou je, že taký človek nestotožňuje svoje telo s pravým „ja“. Dobre vie, že nie je telo, ale čiastočka Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani nežiali, keď stratí niečo, čo sa vzťahuje k jeho telu. Takáto vyrovnanosť mysle sa volá sthira-buddhi alebo neochvejná inteligencia. Preto nikdy mylne nestotožňuje dušu s hmotným telom, ktoré nepovažuje za večné, a vždy berie do úvahy existenciu duše. Toto poznanie ho povyšuje na úroveň poznania celej náuky o Absolútnej Pravde, teda Brahmane, Paramātmy a Bhagavāna. A tak veľmi dobre vie, aké je jeho prirodzené postavenie, a nesnaží sa vyrovnať Bohu v každom ohľade. To sa nazýva realizácia Brahmanu alebo sebarealizácia. A takéto pevné vedomie sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:36, 28 June 2018
VERŠ 20
- न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम् ।
- स्थिरबुद्धिरसम्मूढो ब्रह्मविद् ब्रह्मणि स्थितः ॥२०॥
- na prahṛṣyet priyaṁ prāpya
- nodvijet prāpya cāpriyam
- sthira-buddhir asammūḍho
- brahma-vid brahmaṇi sthitaḥ
SYNONYMÁ
na — nikdy; prahṛṣyet — raduje sa; priyam — príjemné; prāpya — keď dosiahne; na — nie je; udvijet — rozrušený; prāpya — získaním; ca — tiež; apriyam — nepríjemné; sthira-buddhiḥ — s neochvejnou inteligenciou; asammūḍhaḥ — nie je pomýlený; brahma-vit — ten, kto má dokonalé poznanie o Najvyššom; brahmaṇi — v transcendencii; sthitaḥ — zotrváva.
PREKLAD
Človek, ktorý sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani ho nerozruší, keď ho zastihne niečo nepríjemné, ktorý má neochvejnú inteligenciu, nie je pomýlený a pozná vedu o Bohu, už zotrváva v transcendencii.
VÝZNAM
Tu sú opísané vlastnosti sebarealizovaného človeka. Prvou vlastnosťou je, že taký človek nestotožňuje svoje telo s pravým „ja“. Dobre vie, že nie je telo, ale čiastočka Najvyššej Božskej Osobnosti. Preto sa neraduje, keď dosiahne niečo príjemné, a ani nežiali, keď stratí niečo, čo sa vzťahuje k jeho telu. Takáto vyrovnanosť mysle sa volá sthira-buddhi alebo neochvejná inteligencia. Preto nikdy mylne nestotožňuje dušu s hmotným telom, ktoré nepovažuje za večné, a vždy berie do úvahy existenciu duše. Toto poznanie ho povyšuje na úroveň poznania celej náuky o Absolútnej Pravde, teda Brahmane, Paramātmy a Bhagavāna. A tak veľmi dobre vie, aké je jeho prirodzené postavenie, a nesnaží sa vyrovnať Bohu v každom ohľade. To sa nazýva realizácia Brahmanu alebo sebarealizácia. A takéto pevné vedomie sa nazýva vedomie Kṛṣṇu.